_dievča_,%20ktor%C3%A9%20sa%20b%C3%A1lo%20sovy

Na svete niet človeka, ktorý by mohol čestne vyhlásiť, že sa jeho život blíži k dokonalosti. Každý z nás vie ukázať prstom a zamieriť na miesto, ktoré by bolo potrebné zaplátať. Inak totiž hrozí, že sa v tejto medzere vyplnenej len starosťami raz a navždy úplne stratíme.

Lea je ošetrovateľka v ZOO, ktorá znáša dôsledky psychickej choroby svojej matky, no zároveň ju zraňuje aj postupne sa prehlbujúci nezáujem otca. Zatiaľ čo on od rodiny odbieha, Lea je tá, ktorá sa snaží udržať situáciu doma ako-tak nad vodou. Keď spoznáva zvláštnu a svojskú architektku Mandy, postupne má možnosť zistiť, že nie je jediná, ktorej sa dôsledkom životných okolností na čele tvoria vrásky. Jej známi sú len dôkazom toho, že v duši každého človeka možno nájsť prísne strážené miesto, na ktorom visí ceduľka s nápisom – Zákaz vstupu nezainteresovaným.

V príbehu sa tak paralelne vyvíja niekoľko ľudských osudov, ktoré si dokážu veľmi rýchlo pritiahnuť vašu pozornosť. Hoci dej plynie pozvoľna, prostredie, situácie i postupné odkrývanie nových informácií spôsobujú, že čitateľ neustále vníma abstraktnú silu, ktorá ho núti do obracania ďalších stránok. V texte možno nájsť široké spektrum emócií, pričom tu však vládne akási rovnováha. Napriek silnému motívu psychickej choroby by som knihu necharakterizovala ako depresívnu. Pochmúrnejšie pasáže tu pravidelne striedajú také, pri ktorých sa čitateľ zasmeje, čím sa minimalizuje efekt vyčerpania, ktorý sa často pri podobných príbehoch dostavuje. Zmiernenie depresívneho dojmu môže mať z istej časti na svedomí i spôsob, akým je príbeh vyrozprávaný. Nie je ťažkopádny ani prehnane poetický, no zároveň ho rovnako nemožno porovnať s prehnane sviežim a fresh jazykom, ktorý je dnes pre modernú literatúru viac ako príznačný.

“V tom momente som to vzdala. Nedokázala som mu vysvetliť, že nechcem ísť za mamou nie preto, že ju nemám rada, ale práve preto, že ju mám stále rada. Že sa začínam veľmi báť okamihu, keď jej záchvaty a následné návštevy v nemocnici prekryjú všetky moje spomienky na čas, keď bola zdravá. Že si prestávam pamätať na jej úsmev, rýchle kroky po dome a šťastný výraz na tvári.”

Pozícia rozprávača sa tu strieda, pričom myšlienky a konanie Lei sú čitateľovi priblížené rozprávaním v prvej osobe. Umocňuje sa tak autenticita Leiných pocitov, vďaka čomu je možné rýchlejšie preniknúť do jej duše. Jej rozprávanie pôsobí hodnoverne a reálne, miestami som mala pocit, že práve hlboká psychologizácia knihu odlišuje od ostatných príbehov na trhu. Tieto pasáže sú zamieňané za kratšie úryvky, počas ktorých čitateľ spoznáva aj emócie iných postáv, tentokrát však z pohľadu nezávislého rozprávača.

Jedným z motívov knihy je i láska – téma, ktorá sa vyskytuje v každom literárnom diele, či už v menšom alebo väčšom zastúpení. Zväčša však autori zachádzajú do rovín, ktoré náročnemu čitateľovi veľmi nevyhovujú a nájdu na takejto interpretácii hneď niekoľko trhlín. V prípade Dievčaťa, ktoré sa bálo sovy môžeme hovoriť o nevídanom a netradičnom rozvinutí tohto motívu. S romantikou sa čitateľ nestretne ani náznakom, pričom mnoho podôb lásky nájde na každej strane. V príbehu sa dá nájsť množstvo pekných odkazov, a hoci niektoré sú viditeľné hneď, iné treba trošku pohľadať. Prídu si tu na svoje teda aj tí čitatelia, ktorí vedia čítať medzi riadkami a nemusia mať všetko naservírované priamo pod nosom.

Dievča, ktoré sa bálo sovy je príbeh o tom, že svojím šťastím môžeme iným spôsobiť bolesť. Je o sebazaprení a obete, ktorú musíme podstúpiť v každom vzťahu, o nazeraní ponad plecia našich blízkych a analyzovaní situácie z ich uhla pohľadu. O láske, ktorá chvíľami prerastá do hnevu či beznádeje, no stále z našich duší neodchádza. A v neposlednom rade i o tom, že čím viac tajomstiev skrývame, tým viac unikáme pred šťastím, ktoré sa možno snaží dobehnúť.

A prečo je kniha vhodná aj pre singlistov?

Tento emotívny príbeh predstavuje plnohodnotného spoločníka na nejeden večer. Dokazuje, že niektoré vzťahy sú na ťarchu, iné zasa musíme trošku štuchnúť do imaginárnych rebier, aby sa pohli smerom, akým si želáme. O nevtieravých pocitoch a životných skúsenostiach chceme čítať všetci a single ľudia nie sú výnimkou.

(v spolupráci s recenzným portálom plutonium.sk)