erik6

Kto počúval slovenskú hudbu už v 90-tych rokoch, musel milovať alebo aspoň registrovať Maduar. O repertoár a aj o rap sa v tejto skupine spolu s bratmi Matyinkovcami staral Erik Aresta, neskôr, po rozpade Maduaru, fungoval v rovnako úspešnej dvojici MC Erik a Barbara. Vlna danceflooru po čase opadla, no Erik v hudbe nepriamo zostal. V roku 1995 sa presťahoval do Prahy, kde žije dodnes a pracuje ako producent a DJ.

A pozor! Napriek tomu, že sa pohybuje v nočných kluboch, kde sa to dobrými ponukami len tak hemží, je bezdetný, nebol zatiaľ ženatý a aktuálne je single. Prečítajte si, ako je to možné. :-)

Tvoje meno je pre mňa symbolom úspechu. Talentovaný chlapec z Rimavskej Soboty sa presadil v tej správnej dobe, tvoril pesničky, ktoré sa stali hitmi, vystupoval pred desaťtisícovým publikom, predal stotisícové náklady platí a rozdal minimálne toľko autogramov. Sníval si v detstve o tom, že chceš raz stáť na pódiu a ľudia si budú spolu s tebou nadšene spievať skladby, ktoré si zložil?

Vôbec nie. Chcel som byť buď kuchárom alebo kozmonautom. Bol som spokojné a šťastné dieťa, ktoré vo voľnom čase chodilo na Ľudovú školu umenia a fúkalo do klarinetu alebo zobcovej flauty. Dokonca mám odpochodovaných aj niekoľko prvomájových sprievodov s dychovým telesom. Inak, najhoršie je, keď sa také teleso zastaví a hráč na klarinet si to nevšimne. To naozaj bolí!

Maduar a dvojica MC Erik a Barbara sa stali symbolom novej slovenskej tanečnej hudby, ktorá dovtedy nemala u nás tradíciu. Tú ste založili práve vy. Prekonali búrlivé roky deväťdesiate tvoje očakávania?

O tom nemusím premýšľať ani sekundu! Veď ja som ešte ani po skončení gymnázia nevedel, čo chcem vlastne robiť a čím chcem byť, takže hudobná, a ešte dokonca úspešná hudobná kariéra mi neprišla na um ani vo sne. Otec vždy trval na tom, že musím mať vzdelanie, a keďže náš kraj je poľnohospodársky, bolo rozhodnutie logické – pokračovať budem na prevádzkovo-ekonomickej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre.

A po jej skončení sa vrátiš do Rimavskej Soboty a budeš sledovať dojivosť kráv, výnosnosť pšenice a spotrebu traktorov?

Ale ja som naozaj nechcel nikam odchádzať. Bol som presvedčený, že budem pracovať pre moje milé malé rodné mesto. :-) Ale zmenilo sa to a môže za to ocino, keď mi raz na Vianoce kúpil obyčajnú gitaru. Hral som na nej pár mesiacov, keď som stretol Laca Duloviča a bratov Matyinkovcov. Práve hľadali gitaristu do svojej kapely. Neviem, kde sa vo mne nabrala tá drzosť, že som im povedal, že veď predsa ja som gitarista!

Vzali ťa?

Vzali, dokonca mi ocino kúpil aj ďalšiu gitaru, elektrickú, nádhernú červenú s perleťovými snímačmi, Jolana Tornádo. Začali sme hrať ako živá kapela, ale pochopil som veľmi skoro, že nám to nejde. Už vtedy som začínal s DJingom a celkom sa mi darilo, tak som odišiel z Maduaru. Lenže chalani dokúpili computer a syntetizér a vymenili ich za gitary. To ma prilákalo späť. :-)

Dobrý počítač bol v tom čase základným „hudobným nástrojom“. Ale skupine Maduar sa začalo dariť, až keď do nej prišla Barbara Haščáková.

Ešte bez nej sme sa pokúšali robiť takzvaný dancefloor, no stále som prízvukoval, že bez speváčky to nie je ono. Veď tak to vtedy v tanečnej hudbe fungovalo – v každej dobrej pesničke rapper rapuje a speváčka spieva. V roku 1994 nám v Slovenskom rozhlase v Košiciach predstavila pani Uršula Sabadošová vtedy 14-ročnú Barbaru a my sme sa ju rozhodli vyskúšať. Už vtedy existovala skladba Anjel, len som ju prepísal z mužského rodu do ženského, Barbara naspievala ešte Do It a I Feel Good, a keď sme si nahrávku púšťali, mal som husiu kožu! Bolo rozhodnuté. Berieme ju do kapely! Akurát sme ešte museli ísť na pytačky. :-)

erik4

Dievča bolo ešte pod zákonom a jej rodičia asi neboli nadšení pri predstave, že bude s partičkou akýchsi strapatých muzikantov chodiť po svete.

Práve preto šiel s nami ju „vypýtať“ môj otec, aby bol s nami naozaj ozajstný dospelý. Ocino s nami na všetky akcie chodieval a mal v popise práce dohliadať aj na Barbaru.

Maduaru sa začalo nesmierne dariť. Začali ste z rádií vytláčať oldschoolové rockové kapely ako Tublatanka, Elán, Team alebo Metalindu. Hrali ste čosi, čo bolo dovtedy na Slovensku nevídané – tanečnú „počítačovú“ hudbu, ba dokonca v angličtine. Ale aj tak vám nebolo všetko jedno. Legenda hovorí, že v tvojej rodine sa hitparáda Top Fun počúvala každú sobotu pri zapálenej sviečke a s tichou modlitbou, aby bol Maduar čo najvyššie. Vieš to potvrdiť?

S určitosťou môžem povedať, že to nebolo u nás doma, lebo my sme ateistická rodina. :-) Takže u nás sa „len“ poctivo a pravidelne počúvalo. Ale mám pocit, že starká niečo podobné spomenula. Celá rodina však naozaj zbierala všetky články o Maduare, čo vychádzali v časopisoch. Je toho niekoľko šanonov! Moji rodičia sa nedávno presťahovali z Rimavskej Soboty do Prostějova, lebo tam býva moja sestra s rodinou a chceli jej byť nablízku. Sú tak tiež bližšie ku mne. Veľa vecí sťahovačku neprežilo, ale tie šanony a škatule áno. Sú v nich staré Brava, Pop Life, Top Dívky, Kamarát aj Maxi Super, ceny, ktoré sme vtedy dostávali a množstvo klasických VHS videokaziet. Bolo by dobré ich obsah skopírovať skôr, než videokazeta úplne zomrie. Sú na nich unikátne veci.

V porovnaní s rockermi som bol svätec

Veľa muzikantov tvrdí, že stáť na pódiu a vnímať obdiv fanúšikov je skvelá vec, no ešte onakvejšie zážitky prichádzajú po koncerte v šatni. Že sa do nich tlačia obdivovateľky, treba ich odháňať alebo aj nie a naplno si to užívať. Aj ty si si mohol vyberať, s kým budeš žúrovať, chodiť alebo priamo spať?

Nebolo by vôbec ťažké tvrdiť, že presne tak to bolo, ale ja som tak naozaj nefungoval. Alebo to možno bolo práve tým, že s nami na všetky akcie chodieval môj otec. :-) Naozaj som nikdy nebol nejaký búrlivák, aj na výške som bol celkom pokojný, mal som tuším dva relatívne vážne vzťahy, takže žiadne naháňanie spolužiačok po internáte sa nekonalo. Ak to porovnám s tým, čo počúvam od kamarátov, bol som svätec. :-) Však to býva najdivokejšie obdobie života!

Dobrá si ty partia s týmito životnými postojmi! Uvažoval si už vtedy, v časoch najväčšej hystérie okolo Maduaru, že raz sa to skončí a ty sa usadíš, oženíš a budeš mať deti?

Ale ja som neplánoval čakať, kedy to prehrmí a že potom sa uvidí. Odvždy som mal takú predstavu o mojom živote. Už ako teenager som všetky svoje prvé vzťahy bral veľmi vážne, dokázal som sa fatálne zaľúbiť a namotať. A potom dlho smútiť, keď to nevyšlo. Sám seba som v blízkej budúcnosti vždy videl ako človeka, ktorý od istého veku bude mať rodinu. Podľa mojich vtedajších romantických predstáv, ak je láska ozajstná, naozaj stačí jedna izba, jednoduchá posteľ a čierno-biely televízor. Vlastne tomu verím dodnes, aj keď som už v mnohých smeroch trochu racionálnejší. :-)

erik1

Dlho to k happyendu s krásnou svadbou a láskou do konca života aj smerovalo. Päť rokov trval tvoj prvý vzťah v Prahe a bolo to veľmi vážne. Čo sa pokazilo?

Dodnes neviem presne odpovedať na túto otázku. Myslím, že jeden dôvod bol asi ten, že sme boli veľmi mladí, ja som mal 24 rokov a slečna len 20. A hovorí sa (tuším to povedal aj doktor Radim Uzel alebo Miroslav Plzák), že ak do piatich rokov nepríde manželstvo a deti, je to už „prechodený vzťah“.

S odstupom času si myslím, že som bol hlavne nezrelý. Keď som mal 25, naivne som si myslel, že už som dospelý, potom v tridsiatke som zistil, že ani náhodou nie. Prvý krát som si to o sebe dovolil tvrdiť tak okolo tridsaťpäťky. A tým nemyslím, že som nejaký pribrzdený! Určitá moja stránka však dospievala veľmi pomaly.

Stáva sa, že sa ľuďom rozpadnú aj vzťahy, ktoré vyzerajú veľmi perspektívne. Ale nič to, veď ty máš jednu obrovskú výhodu – ako DJ si neustále v kontakte s ľuďmi. Dokonca práve na diskotékach sa známosti vytvárajú veľmi rýchlo, aj keď niekedy len na krátky okamih. Nehovor mi, že ty – slušný chlapec so slušnej rodiny – si o niečo také ešte nezavadil!

Vidím to každý večer, keď som za djskym pultom. Priznám sa, že som doteraz neprišiel na to, či a ako veľmi moja práca bráni normálnemu vzťahu. A premýšľam nad tým naozaj často. Je neodškriepiteľné, že moja profesia pôsobí príťažlivo hlavne na mladé slečny, ale ja mám už 43 rokov. Naozaj bude dobré, ak bude okolo mňa čvirikať nejaká dvadsaťtrojka? Nie, to nechcem. Nechcem jej vysvetľovať, o čom je vlastne život. Komunikácia vo vzťahu s niekým, kto je o generáciu mladší, je veľmi problematická. A úplne katastrofálne do toho zasahujú sociálne siete. Tí ľudia vedia chatovať na webe, ale keď sme sa mali stretnúť osobne a vážne porozprávať, nastal problém.

erik8  To sa ti stalo?

Niekoľkokrát. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že ak si s nejakou mladou babou píšem, je normálnejšia ako pri osobnom kontakte.

Hm, tak ako z toho von? Chodievajú na diskotéky vôbec ženy staršie ako 35 rokov?

Občas, ale šanca, že ju zaujmem, je malá. Ak taká žena príde na diskotéku, navyše sama, býva to väčšinou nejaká stratená existencia na love. Od takej rýchlo preč! Alebo sa tam dostala náhodou, napríklad prišla na firemný večierok alebo oslavu narodenín. Tam je to naopak. Takej žene musia pri mne zablikať všetky výstražné znamenia a gigantické výkričníky. Ja síce o sebe viem, že som slušný, seriózny, zodpovedný aj celkom rozumný, no ona to vyhodnotí úplne inak – 43-ročný, dídžej, bez detí a bez záväzkov?!? Zákonite si podľa mňa povie, že je na tom niečo podozrivé. Môže mi vôbec za tú chvíľku uveriť, že som normálny chlap, ktorého práca za mixpultom jednoducho baví, a nie vygumovaný dídžej, ktorý sa rád necháva obletovať mladými babami? Naozaj som vážne premýšľal nad tým, že by som bol možno menej podozrivý, ak by som bol rozvedený a mal aspoň jedno dieťa. :-)

Keď všetko pokazí „hľadací mód“

Neverím! Však dnes je toľko slobodných, samostatných, múdrych žien po tridsiatke, ktoré nevedia nájsť sebe primeraného partnera. Pre také si výhra v lotérii, nie? Ako dlho si single?

Nie som celý čas vyslovene sám, čas od času prebehne nejaký pokus o zoznámenie, ale nedarí sa mi zamilovať. Obyčajne sa to po pár týždňoch, maximálne pár mesiacoch skončí. Posledný „skutočný“ vzťah, keď sme spolu chodievali na dovolenku a navštevovať rodičov, som mal pred šiestimi rokmi. Odvtedy sa mi akosi nedarí. Ale možno aj preto, že sa snažím držať troch zásad. Po prvé – mala by mať 27 rokov alebo viac, po druhé – nemala by byť z mojej branže a po tretie – do troch rokov by som rád mal dieťa. Ale od dieťaťa som postupne upustil, aby som potenciálne partnerky nevystrašil. :-)

Čože? Veď to býva skôr naopak. Žena chce muža čo najskôr uhnať k dieťaťu!

Po tridsiatke už možno áno, ale keď stretnem nejakú mladšiu, ktorá bude až príliš sústredená na kariéru, určite nechcem čakať na dieťa ďalších šesť rokov.

No je pravda, že pri poslednom vzťahu som porušil svoje pravidlá, lebo slečna mala 21 rokov a ešte aj bola z práce, kde som robil. Hodnú chvíľu som s tým vnútorne bojoval vedomý si všetkých rizík. Ale zamiloval som sa a to sa mi stane raz za päť či šesť rokov. Trochu dlhé rozostupy na priemerný ľudský život, však?

Ale nie vždy som čakal tak dlho – po tom intenzívnom päťročnom vzťahu som mal ďalší silný vzťah relatívne skoro, no bol som ešte zmätený ako lesná včela a pokazil som ho. Dal som tej slečne riadne zabrať, to pripúšťam a trvalo to skoro dva roky. Mne sa v hlave jednoducho nevypol hľadací mód.

erik9To v nej máš čo za čudo nainštalované?

Neviem, či je to tým, že som narodený v znamení Panny. Tá slečna spĺňala moje túžby a očakávania na 95 %, ale pretože som blbá Panna, hľadal som takú, čo by bola stopercentná. Drvivá väčšina ľudí by ďakovala bohu za 95 % a boli by šťastní. Ale ja nie. Dosť sa na seba za túto svoju vlastnosť hnevám, ale to, čo sa stalo, sa už nedá napraviť.

Bol som si vedomý toho, že moja priateľka je úžasná, ale kedykoľvek prešla okolo nejaká iná, porovnával som ich. Nebola by táto predsa len lepšia?? A bohužiaľ to nebolo nezáväzné, ako keď sa chlap len tak z pasie obzrie za sukňou, bolo to vážne a premyslené porovnávanie.

Sám na seba som sa pre to hneval, ale nedokázal som si to zakázať. Napokon to nevydržala ona, keďže sa to nedalo nevšimnúť. Kládla mi otázky a ja som jej s mojou blbou pravdovravnosťou povedal, čo sa mi motá v hlave. A čo sa asi tak môže stať, ak žene povieš – akokoľvek diplomaticky zaobalene – že si nedokážeš v hlave zakázať úvahy typu a čo keď na mňa niekde čaká niečo ešte lepšie?

Bez mihnutia uvoľním priestor v skrini

Takže žiješ sám? Vieš sa sám aj o všetko, čo súvisí s domácnosťou, postarať?

Jasné, akurát s prachom nie som kamarát. Hoci niekto by mohol za kamarátstvo označiť práve to, že mu dovolím so mnou bývať. Podobne špecifický vzťah mám aj k vysávaniu. Tvrdím, že stačí počkať, až sa z prachu vytvoria chuchvalce a keď už utekajú pred tebou, stačí sa len zohnúť a pozbierať ich. :-) Ups, obávam sa, že po tejto informácií už naozaj nezbalím žiadnu!

Ty si však perfekcionalista. To sú tí, čo vytláčajú zubnú pastu zásadne od konca, neznášajú pomiešané lyžičky a vidličky v šuplíku, papier na toalete sa musí vždy odvíjať spredu a uteráky musia byť vzorne poskladané a uložené v pravých uhloch. Aj tvoj byt by mal vyzerať tip-top.

Všetkého toho sa držím, ale občas sa mi nahromadí riad v dreze alebo na stoličkách a operadlách povyzliekané veci za posledné štyri týždne.

erik7Nakupuješ sám? Varíš? Vieš napríklad čo je to aviváž?

Samozrejme. Aj aviváž poznám. Dáva sa v pračke do prepážky vedľa pracieho gélu a je na to, aby bola bielizeň mäkšia a aby voňala. Čo však dodnes nepochopili moje uteráky! :-) Voňajú mi najmä džínsy a pri tých to, pravdupovediac, veľmi nepotrebujem. :-)

Umývaš aj okná, keď treba?

K tomu som sa doteraz nikdy nedostal. V poslednom byte som rok a pol a okná boli za tú dobu umyté len raz. A aj o to sa postarala jedna slečna.

???

Nezavolal som ju kvôli tomu. :-) Urobila to dobrovoľne. Predsa jej to nezakážem. Ale mám na tie okná logické vysvetlenie – veď ja ich prakticky nevidím. V noci pracujem a cez deň spím. Dokonca v zime, keď vstávam o štvrtej poobede, nemá už ani zmysel rozťahovať závesy, lebo je už znova tma.

A asi doma ani často nebývaš.

Ale áno. Som doma často a ešte aj rád.

Pre mnohých ľudí je najťažším testom psychickej odolnosti vydržať sám so sebou. A paradoxne, väčšinou v ňom neuspejú. Na to, aby sa cítili dobre, potrebujú niekoho iného. Ty vieš byť sám?

Viem a viem tiež, že je to veľmi dôležité. Ja si to dokonca užívam, aj keď kamaráti mi vravia, že som sa už dostal tak ďaleko, že som vyberavý a len tak si k sebe niekoho nepustím. Ja však tvrdím, že s tým vôbec nemám problém. Keď bude priateľka, bez mihnutia oka jej urobím miesto v skrini a nebude mi ani trochu prekážať, ak si bude chcieť obývačku či kuchyňu zariadiť inak. Nech sa páči. Ale kým nie je, tak byť sám a vedieť si to ešte aj vychutnávať je logickejšie a zmysluplnejšie ako byť sám a ľutovať sa. Od kamarátok okolo tridsaťpäťky, ktoré sú bez vzťahu, zas počúvam, že si už nevedia predstaviť, ako im po byte behá chlap a rozhadzuje svoje trenírky. Proti takémuto postoju dôrazne protestujem, to je veľmi zlé nastavenie.

Ešte horšie je, ak dlhodobú samotu človek vyhodnotí ako vlastnú vinu a začne sa ľutovať.

Aj proti tomu dôrazne protestujem a držím sa zásady, že život je krásny, na ľútosť nie je dôvod a všetko sa nám deje z nejakých príčin. Už som na to počul názory, že je to len taká pseudobudhistická barlička, ale ja odmietam pseudo a odmietam aj barličku. Proti budhizmu nič nemám, aj keď ho nepoznám, ale zdá sa, že je jedným z mála nekonfliktných náboženstiev. Ja jednoducho verím, že veci sa dejú tak, ako sa majú diať a všetko, čo sa stane, má svoj dôvod. Ak naň neprídem hneď, prídem naň neskôr.

erik3Bolo obdobie, keď som sa aj ja ľutoval a kládol som si otázky, prečo ten a ten kamarát má priateľku, pritom je na ňu zlý a podvádza ju, no napriek tomu sú stále spolu a ja, čo by som ženu na rukách nosil, vzťah nemám? To ale nie je dobrý uhol pohľadu. Každý máme svoj osud. Ak príde osoba, ktorá do toho môjho zapadne, tak to spoznám. S čím mimochodom súvisí aj to, že nemám problém sa zoznamovať. Pritom bolo obdobie, keď som si vravel, že to nemá zmysel, lebo veď je predsa jasné, ako to dopadne. To je tiež kolosálna blbosť.

Na dovolenky chodievam len s priateľkami

Napadlo ti niekedy vyskúšať zoznamku?

Nevyskúšal som ju, ale nemať tak „prefláknutý“ ksicht, pokojne by som nejakú asi aj skúsil. Zoznamky určite nepovažujem za prejav neschopnosti osloviť niekoho naživo alebo za posledný zúfalý pokus ako sa zoznámiť. Naopak verím tomu, že mnohých ľudí hlavne nad 30 rokov už nebaví chodiť do podnikov, alebo ani nechcú oslovovať kategóriu tých, čo do podnikov chodia.

Ja to mám inak – ako dídžej sa pracovne najčastejšie pohybujem práve v tomto prostredí, takže tam by som mal logicky najviac príležitostí na zoznámenie. Ale aby som bol úprimný, keď sa na to spoza pultu pozerám, a ešte aj v triezvom stave, som presvedčený, že tam matku mojich detí nenájdem. Ale ešte som nevyhľadal prostredie, kde sa vraj odporúča v takom prípade rozhodiť siete – v knižniciach, na výstavách alebo v divadle. :-)

A čo takto v električke?

Nie som až taký hrdina. V podstate som dokonca trémista, čo mi nikto neverí. Hovoria mi, však sa pozri na seba, si taký suverénny, si DJ, si taký veselý šašo. Áno, som zábavný a duchaplný ak som so sympatickou ženou, o ktorú nemám osobný záujem. V momente, ak mi na nej začne záležať, zneistiem, začnem sa červenať a niekto mi do úst vloží koktátko. Cítim sa ako v zlom filme, keď potom hlavný hrdina zájde za roh a búcha si hlavu o stenu, ako sa znemožnil. Emócie mi jednoducho zviažu ruky a som nervózny.

erik2Čo ak chceš veľkomesto, nočný život a pohľad na tancujúcich ľudí vymeniť za oddych pri mori? Chodievaš sám aj na dovolenky?

Na dovolenky chodievam len s priateľkami. Teda nie so všetkými naraz, myslím s tou jednou aktuálnou, keď je. :-) Takže v priemere raz za sedem rokov. :-) Naozaj ma neláka predstava, že pôjdem s kamarátom a večer budeme spolu popíjať mojito a pozerať na západ slnka. Asi by som bol dosť smutný z toho, že vedľa mňa nie je nejaká sympatická žena, ale chlap! Ale mám aj kamarátov, ktorí sami chodievajú napríklad do kina alebo na drink, ja však ani to nerobievam.

A čo robíš, keď nie si v klube a máš voľný večer?

Som magor do seriálov. Zaborím sa do sedačky pred televízorom a pustím si Teóriu veľkého tresku alebo CSI Miami s Horatiom a som v siedmom nebi. :-)

 

appointment-18319_1280

Zoznamovať sa s novými ľuďmi, keď ste single, je veľmi dobrý a zdraviu prospešný koníček. Na jeho konci nemusí byť hneď spoločná dovolenka a dohoda, ako sa budú volať vaše deti. Celkom stačí, ak stretnete človeka s podobnými koníčkami a naturelom ako je ten váš a pre mňa-za mňa budete spolu chodievať na ryby. :-)

Aj na Slovensku sa už niektorí ľudia odvážne pustili napríklad do organizovania single parties. Prísť na ne môžu aj páry alebo zadaní, no tí, čo sú naozaj slobodní ergo voľní, majú na rukách náramok napr. červenej farby. A je všetko jasné.

Chápem, môžete namietať, že tam hučí tanečná hudba a zoznamovať sa dá len v chodbičke pri toaletách, a vôbec – zaváňa to skôr adolescentnou zábavou. Mám pre vás preto dospelejší a aj prudko dospelý tip. Už aj na Slovensku sa ľudia môžu zoznamovať prostredníctvom speed-datingu. Ako prvá sa do jeho organizovania pustila Petra Zikmundová.

V preklade je speed dating niečo ako rýchle rande. Naozaj je taký aj  princíp tohto zoznamovania?

V podstate áno, aj keď osem minút možno len ťažko označiť za plnohodnotné rande. :-) Na druhej strane, po ôsmich minútach rozhovoru s niekým už máte celkom dobrú predstavu, či by ste ho ešte chceli vidieť alebo nie.

Princíp je jednoduchý – dámy sedia pri stoloch a páni sa pri nich striedajú každých osem minút. Logistiku a hladký priebeh zabezpečujeme my, takže účastníci nemajú ani najmenšiu starosť s organizáciou a môžu sa sústrediť na svoje „rande“. :-)

Na konci speed-datingu si vo svojom formulári označíte, s kým by ste sa radi ešte stretli a keď táto zhoda bude obojstranná, my vám do 24 hodín pošleme vaše zhody.

Vyzerá to prakticky a logicky. A na rozdiel od anonymných zoznamiek na internete dokonca ešte aj sympaticky. Kto to vymyslel?

Hovorí sa, že speed-dating bol vymyslený ako spôsob zoznámenia sa medzi skupinou mladých židov, aby uľahčil spoznanie partnera medzi ľuďmi rovnakého vierovyznania.

Výhody v porovnaní s online zoznamkami sú očividné, pretože človeka vidíte sedieť oproti sebe, môžete sa s ním porozprávať a diskrétne rozhodnúť, či ho ešte chcete niekedy vidieť. Ľudia, ktorí k nám chodia, majú naozaj záujem sa zoznámiť a nemôžu sa skrývať za prezývky a fotografie, na ktorých ani nie sú oni.

V online zoznámení dlho neviete, na čom vlastne ste. U nás sa to dozviete po ôsmich minútach. A ak aj nenájdete toho pravého či pravú, tak či tak strávite príjemný večer v spoločnosti nových ľudí.

Máte nastavený vekový limit pre potenciálnych záujemcov? Alebo sa môže týmto spôsobom zoznámiť aj dvadsaťročná kráska so sedemdesiatročným milionárom? :-)

Vekový limit nie je, no speed-datingy robíme vždy pre konkrétne vekové kategórie. Za šesť rokov sme sa snažili spraviť ich naozaj pre úplne všetky, ale v skupine nad 50 rokov nemáme pravidelne dostatočný počet záujemcov. Reagujeme hlavne na dopyt a ten je najväčší medzi ľuďmi od 25 do 45 rokov.

Ktokoľvek sa nám však môže ozvať mailom. Ak sa nám nazbiera dosť ľudí v ľubovoľnej vekovej kategórií, zorganizujeme pre nich speed-dating.

Zoznamovať aj takýmto spôsobom by sa asi mali ľudia bez záväzkov, ktorí partnera hľadajú. Kontrolujete či sú tí, ktorí prídu, naozaj single?

Nekontrolujeme a ani v tom nevidíme zmysel, keďže sa to skontrolovať úplne nedá. Našu úlohu vidíme v sprostredkovaní možnosti zoznámiť sa za jeden večer so zaujímavými ľuďmi, ktorí sú rozumní, dospelí a zodpovední za svoje činy a nie v kontrole.

Aké typy ľudí chodia na speed-datingy – zakríknutí introverti alebo hluční, sebavedomí a očarujúci? :-) Viac muži alebo ženy? Zažili ste aj účastníka, na ktorého s úsmevom alebo s hrôzou spomínate?

Našťastie spomínam iba s úsmevom, veď nakoniec je to aj o zábave. Jeden pán raz mal také menšie slúchadlá a pomedzi rozhovory stále niečo počúval. Bolo to celkom zábavné a myslím, že aj dámy sa pobavili. Bohužial, odišiel bez zhody.

Čo sa týka pomeru introvertov alebo extrovertov povedala by som, že je to rozdelené rovnomerne.

Máte spätnú väzbu, čo ľudí počas tých ôsmich minút debaty dokáže najviac na proťajšku zaujať?

Najčastejšie je to asi spoločná téma a príjemný pocit z rozhovoru a osoby.

Čo sa deje, keď sa „oficiálny program“ skončí? Rozídu sa všetci domov alebo pokračujú v neoficiálnom zoznamovaní?

Vždy je to iné. Niekedy organizujeme eventy, kde spojíme speed-dating s inou aktivitou, ale často aj bez nášho prispenia sa ľudia zostanú po príjemnom večeri ďalej baviť, zostanú v reštaurácii alebo sa presunú do iného podniku.

Registrujete, že by niektorí chodievali na vaše akcie opakovane?

Túto otázku dostávame často. Štatisticky by som povedala, že 15 percent ľuďí vidíme ešte raz a 5 percent viac ako dva razy. Záujem je naozaj veľký, netreba sa preto báť, že by ste niekoho stretli znova.

Kde všade speed-dating organizujete?  Prichádzajú na vaše akcie záujemcovia aj zďaleka?

Zatiaľ len v Bratislave, ale radi by sme rozšírili pôsobnosť aj do iných miest. Napriek tomu, že doterajšie akcie boli všetky v hlavnom meste, prišli na ne ľudia aj z neďalekej Viedne, ale aj z ďalekých Košíc. :-)

Akú máte skúsenosť – berú zoznamovanie ako zábavu, ako možnosť nájsť dobrého kamaráta či kamarátku alebo aj ako vážne pytačky? :-)

Veľa ľudí príde bez očakávania, čo je, myslím si, najlepší spôsob ako sa na niečo takéto pripraviť. Vo vnútri hľadajú lásku, ale keď spoznajú aj kamaráta/ku, tak aj to im vyhovuje.

Naše zoznámenia sa končia priateľstvom, randením, spolunažívaním a aj svadbami.

Koľko zoznámení sa skončí vzťahom?

Aby sme vedeli vyhodnotiť úspešnosť vzťahu, potrebovali by sme spätnú väzbu, ktorú často nemáme. Presnú odpoveď teda neviem, ale odhadujem, že je naozaj vysoká. Spravidla  sa zoznámi niečo medzi 70 až 90 percent účastníkov.

 

office-620822_1280

Nemám ešte praktickú skúsenosť s tým, čo sa vlastne deje v internetových zoznamkách, ako vyzerá komunikácia potenciálneho páru vo virtuálnom priestore, kedy sa rozhodnú stretnúť a aká je pravdepodobnosť, že práve takto vznikne harmonický pár. Ale dávam verejný prísľub, že pre potreby tohto webu vyrazím aj za vlastnými empirickými poznatkami. :-)

Mám však kamarátky, ktoré zoznamky skúšali alebo skúšajú, a musím povedať, že ich zážitky ma fascinujú (však aj preto si to chcem vyskúšať aj sama!). Drvivá väčšina z nich totiž narazila na diametrálne rozdiely medzi tým, ako sa mnohí fešáci prezentujú na webe a ako potom vyzerá realita s nimi. Ešteže moje kamarátky sú z tých, čo majú nadhľad, okrem toho aj zmysel pre humor a neberú sa príliš vážne. Na rozdiel od niektorých šuhajov – viď rozhovor nižšie. O cenné informácie a nekonformné zážitky sa so mnou podelila Verena. Krásna žena, čerstvá štyridsiatnička, pracuje v médiách a v náplni má stretávať sa s množstvom ľudí. Napriek tomu sa jej medzi nimi zatiaľ nepodarilo nájsť niekoho k sebe do páru, a tak smelo vyskúšala aj zoznamky. Však za pokus človek nič nedá…

S akými predsavzatiami a očakávaniami si sa do zoznamky prihlásila?

Povedala som si, že určite niekde, blízko či ďaleko vo svete existuje krásny, milý, vzdelaný a sympatický muž so zmyslom pre humor, tak ako existuje taká istá žena (to akože ja:-)). Takže by v tom bol čert, aby som ho nenašla. No a zatiaľ veru nenašla…

To je výsledok zoznamovania na internete alebo si vyskúšala aj niečo iné?

Myslím, že som tuším dvakrát v živote odpísala aj na inzerát v časopise. Žiaden rozdiel v kvalite  internetových zoznamiek som však nenašla, podľa mňa ich prevádzkovatelia len zarábajú na zúfalých ľuďoch. Na mne však nezarobili, ja našťastie zúfalá nie som. :-)

Rafinovane to majú spravené v takzvaných „zoznamkách pre náročných“. Prihlásiť sa do nich môže vlastne každý, ale pozerať si profily iných mužov či žien sa dá už len za poplatok. Platí sa aj za správy, ktoré si potom medzi sebou posielajú. No a úplne „najlepšie“ sú akcie typu: špeciálna zľava len pre vás!

Raz som mala slabú chvíľku a rozhodla som sa ju využiť. Lenže, samozrejme, ľudí neupozorňujú, že aj keď zmluva na túto službu bola len na mesiac, oni vám ju automaticky predĺžia o ďalší a o ďalší. V akcii bola za 3,90 €, no v ďalších mesiacoch mi začali strhávať 11,90 €. Zrušiť ju chcelo nadľudské úsilie, dokonca mi musel pomôcť kamarát právnik. Zistila som totiž, že tá zoznamka mala centrum v Nemecku a zmluvy boli robené na základe nemeckých podmienok. Myslím, že sa naozaj zľakli, keď som im poslala mail z pracovnej, nie súkromnej adresy (prisahám, že naozaj nezneužívam to, pre ktoré médium pracujem!)

Keď si zakladáš profil na internetovej zoznamke, dávaš do neho o sebe pravdivé informácie?

Zadávam všetky údaje pravdivé, to prisahám! Dokonca aj fotku dávam svoju, akurát miesto skutočného mena používam nick, čo je pri prvom kontakte asi logické. Žiaľ, zistila som, že veľa mužov aj v týchto zásadných veciach klame a zavádza. Vydávajú sa za niekoho, kým nie sú a neštítia sa dokonca ani skryť za cudzie fotky. Nesmierne som rozčarovaná aj z toho, že je úplne jedno, s ktorou zoznamkou to skúsite – obyčajnou alebo „pre náročných“. 80 % mužov prakticky v prvom kontakte ponúka alebo žiada sex.

Napriek tomu to vieš niekedy risknúť a ako prvá oslovíš zaujímavého muža, ktorého na zoznamke objavíš?

To nie, nikdy som ja nepísala ako prvá. Mala som v zoznamke svoj profil (niekedy aj bez fotky) a muži písali mne. Musím povedať, že ma veľmi veľa krát zarazilo ich prehnané sebavedomie a ješitnosť (samozrejme, len kým bol náš kontakt celkom anonymný). A ak som odmietla hrať ich hru, neváhali ma označiť za starú a tučnú. :-) Naozaj ma vedeli pobaviť.

Pravidelne som žasla aj nad tým, že aj napriek tomu, že som mala vždy jasne stanovené kritériá aký typ muža hľadám, písali mi muži úplne odlišní. Asi by sa mnohí mali vrátiť do školy a naučiť sa čítať s porozumením. Však ak je moja základná požiadavka, že sa mi páčia vysokí, tmavovlasí a slobodní, nechápem prečo ma kontaktujú krpatí, holohlaví a zadaní! Nič proti nim nemám, no ak raz niekto zadá svoje požiadavky, tak ich snáď rešpektujem. Veď ja by som tiež nereagovala na inzerát „hľadám dlhonohú štíhlu blondínku.“ :-)

A ešte jedna vec ma vždy dokonale odradí od komunikácie – písomný prejav a gramatika. Nemôžem si pomôcť, no ak mi príde správa plná hrubiek, skončili sme!

Povedzme, že sa objaví niekto, kto v základných parametroch vyhovuje a slušne sa ti ozve. Ako vyzerá prvá výmena správ? Čo sú prvé slová, ktoré sa v takom prípade píšu? Alebo ťa hneď pozývajú na osobné stretnutie?

Väčšinou mi napíšu, nech im o sebe poviem viac. Tak sa pomaly rozbehne debata. Áno, navrhujú dosť skoro aj osobné stretnutie, no bola som len na niekoľkých. Ak nezapracuje chémia už pri pokeci, pochybujem, že by začala účinkovať niekde pri káve.

Koho odmietneš hneď alebo na jeho pokus o komunikáciu ani nereaguješ?                                

Vždy sa riadim heslom: nikdy nerob druhému to, čo nechceš, aby on robil tebe, takže tých, čo sú mi na prvý pohľad alebo prvú výmenu správ nesympatickí, ignorujem a sympatickým slušne napíšem, že nespĺňajú moje kritériá. Jednoznačne a bez výnimky odmietam zadaných a ženatých.

Nepochybujem o tom, že na zoznamkách sa dajú nájsť skvelí ľudia, no neviem, čím to je – mne píšu muži viac-menej o sexe. Niežeby som proti sexu niečo mala, práve naopak. Ale začať konverzáciu s cudzím človekom sexom sa mi zdá byť nenáležité. Zrejme však niečo vyžarujem, čo takéto čudné typy priťahuje. :-)

A ktorí majú u teba šancu aspoň na jednu kávu? :-)

Zaujmú ma predovšetkým muži, ktorí majú vtipný profil alebo vyjde najavo, že sú vtipní, počas nášho pokecu. A ak sa k tomu ešte pridá inteligencia, tak už je o čom. :-) Nuž a keď sa ukáže, že okrem krásy vonkajšej je prítomná aj tá vnútorná, tak potom naozaj už nie je dôvod váhať! Ale takýto úkaz v mužskom tele som ešte nenašla…

Chceš povedať, že chatovanie na webe sa nikdy neskončilo osobným stretnutím?

Ale áno, avšak naozaj len párkrát a za prísnych podmienok. Ktoré, ako vyšlo najavo, som zas rešpektovala len ja. Jasne si dohodneme, kde sa stretneme, čo si prvé povieme a čo budeme mať oblečené. Prídem na miesto, hľadám dotyčného vysokého, tmavovlasého sympaťáka v modrých nohaviciach, no toho nikde. Vidím tam akurát bezprizorne sa pohybovať niečo malé v čiernych tesilákoch, čo sa ku mne nehlási. :-) A keď mu potom napíšem, že aspoň mohol dať vedieť, že nepríde, odpíše, že tam predsa bol. Muži majú naozaj prehnané sebavedomie, ale len na internete. :-)

Sú ľudia, ktorí sa vďaka internetu naozaj dali dokopy a funguje im to. Tvoje skúsenosti naznačujú, že sú to asi len výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo, že od internetových zoznamiek si netreba veľa sľubovať.

Netrúfam si to posudzovať. Niekomu to vďaka zoznamke možno skutočne vyšlo, no ja som také šťastie nemala. Po mojich skúsenostiach si dovolím tvrdiť akurát tak to, že muži, ktorí ma oslovovali, boli očividne zúfalci. Z ich správania som bola sklamaná. Ak by sa správali férovo, mohla by som hovoriť aj o výhodách zoznamiek. Takto mi napadajú len nevýhody – napríklad, že za takýchto okolností nikdy neviete, či si píšete so skutočným človekom, ktorého tvár vidíte na fotke, alebo s niekým úplne iným.

(Máte vlastné veselé, rozpačité, či osudové skúsenosti so zoznamkami? Napíšte nám na info@smesingle.sk a zverejníme aj vás príbeh.)