sedačka1

Kúpiť novú sedačku je záležitosť, ktorú som ako skúsená, rokmi a vetrami ošľahaná single woman, nemala problém zariadiť v priebehu jedného letného popoludnia. Nastal však deň D, keď ju – moju krásnu, voňavú spolubývajúcu dlhú dva metre dvadsať a s letiskom namiesto tradičného sedenia – mali priviezť z predajne P.

Jasne, že som sa na ňu tešila, ale opäť raz čisto súkromne, ba priam nehlučne. Však komu už sa budete zdôverovať s tým, akú triviálnu radosť vám robí výmena kusu nábytku v domácnosti? Než však mohlo moje tešenie vypuknúť naplno a ja som si mohla zaboriť hlavu do vankúšov voňajúcich novotou a pri správach v telke nohy vyložiť na stôl (v single domácnosti vám to nemá kto vytknúť, he!), musela som logisticky zvládnuť dve úplne nezávislé operácie:

  1. Ako dostať z bytu starú sedačku.

Bol to taký štandardný exemplár klasickej rohovej obludy, že sama som ju dokázala akurát tak povysávať. Nadvihnúť dvoma nežnými ženskými rukami sa nedá. Pri zlom poradí udalostí by som ju nezvládla ani len presunúť napríklad na chodbu v bytovke. Logistiku som však mala naozaj perfektnú, nadobudnutú dlhoročným tréningom.

Ideálnych 24 hodín pred príchodom nového člena domácnosti si po starú sedačku prišli synovi kamaráti, dvaja päťdesiatkiloví junáci, ktorí sa statočne zapotili, než ju premiestnili z tretieho poschodia na prízemie a potom ešte do auta a na auto!! (viď ilustračný obrázok) O tomto čase už slúži zrejme oveľa pestrejším potrebám ako doteraz, lebo sa nachádza v skúšobni rockovej kapely.  :-)

  1. Ako sprevádzkovať novú sedačku.

Nie je to, samozrejme, nič zložité, ak máte okrem seba v domácnosti ešte muža, frajera, náhodného milenca alebo hoci odrastené dieťa ľubovoľného pohlavia.  Asi si to povedali aj tí páni, ktorí mi na druhý deň tú moju vyniesli z auta na tretie poschodie asi za dve minúty. Lebo nová sedačka je ľahšia a skladnejšia a tiež preto, že nemali päťdesiat kíl ale aspoň deväťdesiat a ešte očividne aj dobrý tréning.  Krásku zabalenú v troch vrstvách fólie zložili na vytepovaný koberec a o ďalšie dve minúty boli preč. Ani náhodou im nenapadlo spýtať sa, či nepotrebujem asistenciu pri montáži. Však nejaký „asistent“  je väčšinou v každom byte.

Nuž, ten môj je iný, výsostne bez asistenčných služieb. Takže keď som po vybalení sedačky zistila, že jej nožičky prišli v samostatnom balíku, pochopila som, že oslavná fiesta ešte počká.

Tipujem, že v štandardných domácnostiach sa v takejto chvíli on a ona začnú rozčuľovať nad kvalitou služieb, pohoršovať sa nad chybami v komunikácii a uzavrú to celé úvahou na tému, ako všetko fungovalo lepšie za našich mladých čias. Potom, keď sa vyrečnia, začnú premýšľať nad riešením.

Ja môžem intro pokojne vynechať a riešiť situáciu hneď. A viem, že povedať chlapovi „sprav to, drahý, je to mužská robota“ u mňa neprichádza do úvahy. Takže môžem nasledovné:

  • Uprosiť niektorého z lepšie stavaných kamarátov, aby mi s tým prišiel pomôcť. Nevýhoda – môže to trvať aj tri dni, kým si na takú drobnosť niekto vyčlení čas.
  • Zavolať na službu Hodinový manžel. Nevýhoda – síce môže prísť do pár hodín a robota bude trvať päť minút, ale za výjazd si priplatíte. Viem, čo hovorím.
  • Budem sedačku používať bez nožičiek. Nevýhoda – pri mojom perfekcionalizme je to hrozná predstava! Keď niečo nie je také, aké má byť a dotiahnuté do dokonalosti, dráždi ma to, rozčuľuje a ničí spánok.
  • Nahodím nožičky hneď a zaraz!

Bez zbytočných kecov okolo toho, ktoré sú vraj také bežné v dvoj a viacosobových domácnostiach, vymyslím riešenie. Neštandardné a s pomocou kilových jednoručných činiek a drevenej rúčky od metly (tiež slúži na cvičenie), ale funkčné. Dokážem nadvihnúť jednu stranu sedačky a osadiť nožičky a vzápätí to zopakujem na opačnej strane.

Good job! Pochválim samú seba.

A zaslúžim si tú pochvalu. :-)

Naučila som sa robiť správne veci, aj keď sa nikto nedíva.

(Larisa)