16426472_10154457219358867_268350961_n

Známa bratislavská party pre singles sa tento rok pred Valentínom zahalí do masiek. Rok po prvej TešíMa žúrke, na ktorú prišlo rekordných 650 ľudí, prichádza Hana Poliačiková a jej tím s vynoveným konceptom.

Na základe skúseností z organizácie akcií v Čechách aj na Slovensku obohatí februárový karneval pre singles o zážitkové hry. „Ľudia nám písali, že vďaka hrám, ktoré sme pre nich pripravili v minulosti, sa zoznámili s množstvom ľudí a celý večer to urobilo oveľa zaujímavejším. Preto sme oslovili špecialistov, ktorí majú so zážitkovými hrami roky skúseností a na február sme pripravili úplne nový balík,“ hovorí Hana.

Okrem hier bude účastníkov párty čakať už tradičný welcome drink z exkluzívnej slovenskej vodky a na stoloch občerstvenie. Kto príde v maske, dostane jeden drink extra, ostatní spolu s drinkom dostanú škrabošky. „Myšlienkou karnevalu nadväzujeme s manželom na naše vlastné zoznámenie. Prvýkrát sme sa tiež stretli v maskách,“ odpovedá Hana na otázku, prečo sa rozhodli tento rok pre karneval. „V maskách sa ľudia na chvíľu môžu cítiť slobodnejší a možno sa aj viac osmeliť. V každom prípade to večeru dá nové čaro,“ uzatvára.

Singles párty TešíMa sa uskutoční v sobotu 11. februára 2017 v bratislavskom NuSpirit Clube, jej začiatok je naplánovaný na 20. hodinu. 

eska

Pamätáte sa na skúsenosti Peťa Kaveckého z reštaurácie Green Buddha so zákazníkmi – singlami? Všetko nasvedčuje tomu, že sme naozaj samostatné osobnosti, ktoré sa dobre cítia, aj keď sú „len“ samé so sebou. :-) Hoci aj medzi inými ľuďmi.

Dovolíme si však (obaja) vysloviť hypotézu, že ešte vyššia kvalita môže vzniknúť, ak sa takto vybavení jednotlivci začnú spájať! Nezáväzne. Potom sa uvidí…

A preto!

Každý posledný utorok v mesiaci po 18. hodine bude (zatiaľ) jeden stôl v Green Buddha rezervovaný pre singlov.

Poznávacie znamenie – budú na ňom S-ká (alebo zrozumiteľnejšie – céčka v tvare písmena S)

Vítaný bude každý, kto je single a chce sa spoznať s ďalšími singlistami. Teda nie hneď za účelom balenia a zakladania vzťahu na celý život. :-) Nemá to byť zoznamka, ale miesto, kde komunita samostatne hospodáriacich jednotlivcov môže vytvoriť silnú , ba priam mienkotvornú skupinu. Pri vašom rozhodovaní prísť či neprísť medzi „cudzích“ ľudí nech je pre vás motivujúci tento zoznam výhod:

Spoznáte ľudí, ktorí sa potýkajú s rovnakou životnou situáciou ako vy.

Pre singlistov obzvlášť platí, že absencia blízkeho partnera často znamená, že nemajú s kým prebrať základné témy (ako míňať zarobené peniaze, kde zohnať pollitrové mlieko, pri akom filme si poplakať, čo s načatým večerom a podobne)

Získate nových „priateľov na telefóne“.

Ak sa vám pritrafí čokoľvek, čo potrebujete prekonzultovať, kto iný by vám mal poskytnúť prvú pomoc, ak nie iný samostatne hospodáriaci človek. Vie pochopiť vašu situáciu aj váš problém určite lepšie ako (pri všetkej úcte) vydatá kamoška s dvoma deťmi a ešte aj s milencom.

Nájdete nové pracovné kontakty.

Netušené možnosti sa naozaj otvárajú v spolupráci singlistov, veď veľká väčšina z nich je osudom vytrénovaná na samostatné a zodpovedné rozhodovanie a pragmatické myslenie. Prečo by si nemali navzájom pomáhať? Pri troche šťastia vznikne silná spolupracujúca komunita, ba priam lobby! Však prečo by ju mali mať len diaľničiari, poľnohospodári, stavbári,  farmaceutické firmy, výrobcovia cigariet, prevádzkovatelia atómových elektrární, Východniari a homosexuáli! :-)

Nemusíte vôbec nič.

Nie je povinné zapájať sa do rozhovoru. Pokojne môžete len využiť „ochranu“ skupiny, keď sa chcete napríklad najesť a ešte stále neviete prekonať pocit, že na vás všetci pozerajú ako na čudo.

Bonus pre mňa.

Egoisticky vidím aj výhodu pre mňa osobne: takéto stretnutia budú úžasným zdrojom nových skvelých singlistických tém.

A preto vás pozývame na prvé stretnutie, ktoré sa uskutoční v utorok 23. júna 2015 v reštaurácii Green Buddha na Zelenej č.4 v Bratislave po 18. hodine.

 

pinky-swear-329329_1280

Aj vy ste to počuli? Že s tým, kto je sám, nie je zaručenie niečo v poriadku? Veď to nie je NORMÁLNE, ak sa žena do tridsiatky nevydá a muž nepostaví dom, nezasadí strom a nesplodí syna!

Párovo žijúci jedinci, zdá sa, považujú dokonca za dôležité radiť nám, ako z toho von a v ešte horšom prípade hľadajú dôvody, prečo sme single. Teda, nepátrajú po nich – vymýšľajú si ich. Mudrujú, zaprisahávajú sa, argumentujú hoci aj sesternicou susedovej mamy, no nemajú to najpodstatnejšie.

Vlastnú skúsenosť.

Tak vznikajú mýty o tej zvláštnej skupine „odľudí“, ktorým sa hovorí singlisti. Tu sú najčastejšie z nich:

1. Sú to sociálne plachí ľudia, ktorí majú problém nadväzovať kontakty

Dovolím si tvrdiť, že pravdou je presný opak. Ak má niekto strach osloviť cudzieho človeka, požiadať o pomoc hoci aj blízkeho, programovo sa vyhýba akýmkoľvek konfliktom, nevie povedať nie, najdôležitejšie je pre neho „aby sa nikto nehneval“  a bezpečne sa cíti len doma, vletí do celoživotného vzťahu s prvým ako-tak použiteľným partnerom. Väčšinou je to dominantný jedinec, ktorý svojej submisívnej obeti zaručí „ochranu pred zlým svetom“ a tak ju izoluje.

Singlisti sú v skutočnosti spoločenskí, aktívni, sebestační, dokážu sa sami pochváliť a z pochvaly mať ešte aj ozajstnú radosť. :-)

2. Majú nejakú zásadnú chybu, pre ktorú ich nikto nechce

Tak pozor! Do manželských či partnerských vzťahov by ste nemali vstupovať predovšetkým s chronickými žiarlivcami, psychopatickými manipulátormi, alkoholikmi a inými závislákmi. Zásadnú chybu urobíte, ak všetky signály, že ten váš patri do niektorej z týchto skupín, ignorujete. Čuduj sa svete – práve takí sa najčastejšie minú dosť rýchlo.

Singlisti majú toľko rozumu a dostatok zdravého úsudku, že sa im vyhýbajú. Okrem toho sú si vedomí svojich kvalít a vlastností dobrých aj zlých. Veď ich máme všetci do jedného. Preto je každý človek originál. A preto singlisti nevstupujú do vzťahu celí šťastní, že ich konečne niekto chce, ale až keď dospejú k presvedčeniu, že chcú oni.

Nehovoriac o tom, že keď my singlisti vidíme, v akých vzťahoch žijete, vravíme si, že samota je oveľa lepším riešením.

3. Ženy sú príliš samostatné, príliš inteligentné a zarábajú viac ako muži

Niečo také môže tvrdiť len občan rodu mužského s hlbokými pochybnosťami o vlastnej sebestačnosti, intelekte a výške konta. Nehovoriac o ďalšom známom komplexe, na základe ktorého takíto muži dedukujú, že dlhodobo single žena musí byť nadržaná ako údolná priehrada, a tak si neradno s ňou niečo začínať, lebo sa z nej stane stíhačka, to je predsa jasné!

Normálnym single ženám ani na zlomok sekundy nenapadne, že by  s takto uvažujúcim chlapom mali vstúpiť do romantického, či hoci len čisto sexuálneho vzťahu. Veď sú predsa inteligentné! Tu nájdete rozhovor s jednou presne takou.

A ku každej bystrej babe existuje niekde na svete adekvátny náprotivok. Matematika a ani jin a jang nepustí. :-)

4. Muži sú mamičkári

Ak je muž ešte aj po štyridsiatke slobodný, niečo s ním tiež nie je v poriadku. Určite ho svojou materskou láskou spútala žena, ktorá ho priviedla na svet a žiadna iná nie je pre ňu dosť dobrá, aby jej najdrahší plod svojho života, zreničku svojho oka, poklad najcennejší, len tak zverila.

Pár takto extrémnych typov možno niekde existuje, no keď sa pominie mamička (čo sa skôr alebo neskôr stane), nechajú sa väčšinou zlákať ponukou na pohodlný život od podobne dominantnej ženy mladšieho vydania.

Ozajstní singlisti si bez hundrania o nespravodlivosti tohto sveta dokážu sami oprať alebo zaniesť veci do čistiarne, vedia používať vysávač, kurkumu aj kosačku na trávu a žena, ktorá (hoci len dočasne) vstúpi do ich života, nie je gazdiná ale princezná. Tu som sa s jedným takým rozprávala.

5. Po večeroch smútia v depresiách doma

Ha, ha, ha! Singli predsa nemusia servisovať rodinu, prispôsobovať sa časovým možnostiam partnera a zredukovať svoje vlastné záľuby a koníčky len na domácnosť. Ak majú chuť pozrieť si politickú debatu na TA3, priamy prenos z Pohára afrických národov, film Rosamunde Pilcherovej alebo pustiť si DVD s koncertom Richarda Mullera, tak to s chuťou aj urobia. Aj sami doma.

Ale ak sa na futbal dá pozerať s partiou v bare na rohu na nový film Alejandra Gonzáleza Inárritu môžu zájsť s kamoškou do kina a na Mullera hoci aj sám či sama, tak si od nikoho nemusia pýtať láskavé dovolenie a stavať na to zložitú logistiku.

6. Musia pracovať, aby sa uživili a nemajú čas na spoločenský život

Oveľa zložitejšie ako single to má určite rodina hoci len s dvoma deťmi. Ak je tá odkázaná na jeden príjem, tak tata je stále v robote a mama doma pri deťoch. Dovi, dopo!

Singlisti môžu žúrovať dokedy chcú a samozrejme aj pracovať presne toľko koľko chcú. Však im nikto nevyvoláva kedy už prídeš domov? Takto zarobené peniaze navyše míňajú na čo chcú, teda asi hlavne na svoje dobro. Svoje dovolenky, svoje šperky, svoje kabelky, svoje kostýmčeky, svoje mobily, hodinky či rybárske prúty.

Kto myslíte, že jazdí na kabrioletoch? Snglisti. Však sa do nich nevmestí detský kočík, sane, sedačka a ani vrece zemiakov!

7. Zomierajú skôr

Vo dvojici je to určite hlavne na dôchodku zábavnejšie, ale štatisticky skôr zomierajú muži ako ženy, bez ohľadu na to, či sú ženatí alebo nie. Otázka kto sa o mňa postará, keď nebudem vládať príde na um každému singlovi, no aj tu platí, že je tisíckrát užitočnejší priateľ, a s ktorým nespávam, ako manžel, s ktorým sa už ani nerozprávam. Takže ak ste ešte nestretli chlapa, s ktorým by ste chceli zostarnúť, nemajte obavy. Aj bez neho zostarnete. Akurát oveľa pomalšie. :-)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

meditation-567593_1280

Slovenský občan sa s pojmom „singel“ najskôr stretne pri výbere hotelovej izby, alebo pri výučbe gramatiky ako označenie jednotného čísla – singulár. V angličtine je single mnohovýznamové slovo, ktoré okrem iného označuje aj  slobodnú, či slobodného, nevydatú alebo neženatého partnera.

A ako prefix v zložených slovách označuje vždy nepárovosť, alebo ináč  povedané osamelosť daného javu alebo predmetu. V našom prípade by som pojem singel považoval  v slovenčina za nové slovo, ktoré je významovo najbližšie anglickému významu tohto slova označujúcemu slobodného  (nevydatú, neženatého) človeka.

Nie je to však až také jednoduché. Na internete som zachytil, že to má byť aj označenie človeka, ktorý  si vedie sám svoju domácnosť – teda ak je jeden človek v jednej domácnosti. V podstate by to nebola zlá definícia, ale je veľmi široká. Zahŕňa pod seba všetkých „singlov“ teda všetkých ľudí žijúcich  v samostatnej domácnosti, bez ohľadu na množstvo nuansov, podľa ktorých by sme mohli „singlov“ zadeliť do viacerých kategórií.

Jedna klasifikácia by vychádzala zo stupňa alebo intenzity  „singlovstva“, a tá by rozlišovala singlov   (už som z toho urobil slovenské podstatné meno) prinajmenšom na uzavretých radikálov a otvorených kontaktibilných ľudí.  Samozrejme aj s rôznymi medzistupňami.

Iná klasifikácia by mohla  singlov hodnotiť podľa príčiny ich single stavu  a tá by mala rozpätie od vrodených vlastností až po vlastnosti získané počas života. Ak by sme pojem single chápali ako prídavné meno, tak by (okrem samostatnej domácnosti) označoval charakteristiku osobnosti.

Tu teda vystupuje zásadný problém, prečo sa človek stal alebo prečo je single.  Ak by išlo o  charakteristiku singla, mohli by sme potom použiť slovenské výrazy samotár,  odľud alebo poslovenčený anglikanizmus  outsider.

Ak budem singla hodnotiť ako človeka a osobnosť, tak záleží na tom, či sa so svojím singlovstvom už narodil, či sa stal singlom v dôsledku určitých životných udalostí,  alebo či sa stal singlom akýmsi „samospádom“. Ale aj v druhých dvoch prípadoch mal aspoň určité vrodené sklony k singlovstvu, ktoré pod vplyvom vonkajších okolností prevládli.

Pod samospádom rozumiem napríklad matku, ktorá po rozvode vychováva deti a keď vyletia z hniezda, ostáva sama v byte a už si nepriberá žiadneho životného partnera (alebo partnerku ha..ha..ha). K tej poznámke ma vyprovokovala súčasná hystéria okolo referenda. :-)

Poznám singlov, ktorí vlastne vôbec nie sú singlami – až na tú jednoosobovú domácnosť. Sú veľmi spoločenskí,  vedú čulý a mnohostranný styk s množstvom iných ľudí, ale aj v takomto prípade to môže byť buď vskutku otvorený kontaktibilný človek, milujúci ľudí ako takých, alebo to môže byť aj  „zakuklený“ single, ktorý vyhľadáva kontakty iba pre svoj osobný prospech, ale ináč nemá ľudí rád, alebo po tretie z každého trošku. Môže ísť o človeka, ktorý si do svojej prácne vybudovanej a pestovanej domácnosti nie je ochotný pribrať nikoho iného a prispôsobovať sa partnerovi.

Poznám aj singlov, ktorí si úplne stačia sami a ich styky sú obmedzené na nutné existenčné minimum v societe. Bývajú to ľudia, ktorí sa venujú svojmu hoby, majú svoje myšlienky, milujú ticho, pokoj a samotu v prírode, kde čerpajú psychickú silu. Sú to zväčša ľudia inteligentní, tvoriví a aj mnohostranní, často sa výborne uplatňujú v zamestnaní, akurát že druhí ľudia ich unavujú, spaľujú, vyčerpávajú, vysávajú. Potom potrebujú na regeneráciu byť sami. Psychotronici tvrdia, že majú slabú auru! Mnohí sú veľmi silné osobnosti a výrazné individuality,  no pre svoju mierumilovnosť (deficit zdravej súťaživosti až agresivity) sa nepresadili v societe do pozície alfa. Uvedomujú si však, že pozície  beta či gama nie sú pre nich, aspoň nie v pozícii k súčasnému alfa lídrovi.

Človek ako primát (evolučne chápané) je tvor spoločenský, ale práve  vďaka nadštandardnému rozvoju psychiky v množine primátov sa diferencujú v ľudskej populácii indivíduá, ktoré vystupujú z radov tlupy a nie sú ochotné zaujať v kolektíve submisívnu pozíciu voči dominantným, ale obvykle animálnym jedincom. Kolektív dnes nahrádza primitívnu tlupu praľudí a ich vývojových predkov.

Potom tu máme aj singlov, ktorí sa stali singlami v dôsledku jedného alebo aj viacerých trpkých životných sklamaní, a už nemali silu ani odvahu žiť zaužívaným spôsobom  – t.j. vo dvojici. Prečo neuspeli v modeli double je iná otázka, ale často to plynulo z ich vlastného naturelu, z ich povahy, ktorá bola možno hašterivá, možno falošná, možno len málo prispôsobivá, možno príliš čestná a jemnocitná  v konfrontácii s grobianskym partnerom.

Poznal som pár, kde manžel v častej opitosti najhnusnejším spôsobom mlátil svoju krásnu manželku (aj ich deti). Neustále ju upodozrieval z nevery a nikdy nebol schopný si uvedomiť, že tá jemná, čestná a hrdá osoba by mu nikdy nebola schopná nasadiť parohy, že ona by to považovala aj za zhodenie vlastnej osoby. Po dlhoročnom utrpení sa rozviedli, exmanžel  sa veľmi rýchle znovu oženil a div sa svete, nová pani dokázala urobiť z ožratého grobiana príjemného človeka, navyše abstinenta.  Bola teda chyba aj na strane prvej manželky? Z tej sa po osamostatnení detí stal single – smutný, zatrpknutý, plachý a v posledných rokoch života aj alkoholizujúci.

Osudy ľudí sú naozaj rôzne (spomenul som len jeden prípad, ale je ich skoro toľko, koľko je nás na svete). Príčiny singlovstva sú teda spravidla podmienené individuálnou psychikou  a súhrou s  vonkajšími okolnosťami.

A čo súčasní mladí singli ? Myslím, že sa jednoducho boja uzavrieť oficiálne manželstvo, lebo rozvod  zanecháva jazvy nielen na duši, ale aj na peňaženke – a dve také rany naraz, to je už veľa. Čiastočne to však chápem ako osobnú zodpovednosť (aj v dôsledku nedôvery k partnerovi) nebrať na seba záväzky, keď neviem, či ich budem vládať splniť.

Zdá sa teda, že singlovstvo má mnoho príčin a aj mnoho tvárí.  Ale nech je za ním čokoľvek, sú to ľudia, ktorí bytostne potrebujú aspoň určitú časť dňa byť sami. Veď často majú mnoho priateľov, no žiadneho si nepustia pod kožu. Býva za tým hlavne podvedomý strach plynúci z predchádzajúceho sklamania. Ľudia v postreprodukčnom veku, ktorí žijú sami, zas nenachádzajú dôvod, pre ktorý by mali ešte vstúpiť do stavu „double“.

Na záver zdôrazňujem, že na single stav musí mať človek „vlohy“, ktoré sa pod vplyvom najrôznejších okolnosti môžu, no aj nemusia prejaviť. Však poznám aj ľudí, ktorí sa stokrát sklamali a boli obabraní, no stále znova a znova, ba priam chronicky, hľadajú partnera. Jednoducho, nevedia byť sami.

RNDr. Karol Pachinger, CSc.

(autor je samostatný vedecký pracovník a vysokoškolský učiteľ na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského)

dag

Mohli ste ho zaregistrovať hocikde. Dag sa už ako dieťa mihol v zopár slovenských filmoch, neskôr moderoval v rádiu aj televízii, ako nezávislý kandidát to skúsil aj v regionálnej politike, bol generálnym riaditeľom slovenskej pobočky nadnárodnej reklamnej agentúry a fantastický úspech dosiahol ako profesionálny pokerový hráč.

Takže asi prvé, čo vám pri tomto sumári príde na um, je, že je hyperaktívny. V druhom poradí asi nezapochybujete o tom, že s touto „výbavou“ tesne pred štyridsiatkou musí mať už určite niekde vybudovanú rodinnú haciendu s krásnou manželkou, húfom detí, tromi autami v garáži, psom a bio záhradou.

Pravda je však taká, že sa schyľuje akurát tak k tej bio záhradke pri neveľkom domčeku hodinu a pol od hlavného mesta. Dag je bezdetný, slobodný a ešte si to aj nesmierne užíva a pochvaľuje. Ako taký sa stal ideálnym objektom môjho záujmu!

Rozhovor s týmto atypickým „singlom“ vám ponúkam ako nevšedný silvestrovský darček. :-)

Dnes je síce vek, keď muži vstupujú do manželstva, posunutý často až k tridsiatke, no ty si už dosť vysoko aj za touto hranicou. Naozaj sa ti nechce žiť párovo?

Muži, o ktorých hovoríš, možno párovo žijú, no odhadujem, že až 95 % z nich má aspoň sem tam milenku, frajerku, „lepšiu kamarátku“ alebo využije služby prostitútky. Ja mám len „lepšie kamarátky“, ale som slobodný, takže nikto nikomu neubližuje a za nič sa nemusím hanbiť. Bohužiaľ, väčšina ľudí sa len tvári, že je všetko v poriadku, a platí to aj o ženách. Však tie, s ktorými spávajú zadaní, sú tiež väčšinou zadané. Myslím, že v podvádzaní sú na tom muži aj ženy úplne rovnako. A ja nechcem žiť v ilúzii ako väčšina.

Takže neveríš na dlhodobé vzťahy? Mal si také?

Ale jasne, že verím. Dva vzťahy boli vyše trojročné, dva asi dvojročné a tri ročné. Ak dobre počítam, je to sedem vzťahov. A boli to úžasné partnerstvá! Mal som vždy úžasné top frajerky.

Prečo sa teda všetkých sedem úžasných vzťahov skončilo?

Lebo to tak malo byť :-). A odkedy som si začal ľudí viac všímať, a to nielen správanie sa medzi partnermi ale aj správanie sa rodičov k deťom, tak si čím ďalej uvedomujem, že „kámo, toto predsa nechceš“. Naozaj netúžim byť súčasťou takto nastaveného matrixu, v ktorom sa všetci tvária, akí sú spokojní a šťastní. Okrem toho ich baví moralizovať a poúčať okolie čo, kto a ako má robiť, no vodu kážu a víno pijú. Práve ženatí kurevníci s obľubou poukazujú na druhých, akí sú nehorázne promiskuitní.

Hovoríš o mužoch, či to platí tiež aj o ženách?

Hovorím o všetkých. Veď podľa štatistických údajov majú muži v priemere sedem sexuálnych partneriek a ženy päť partnerov. Matematika nepustí, a tak sa pýtam, kde sa stratil ten rozdiel? Nuž, niekto jednoducho klame a podľa mňa klamú všetci.

Prečo vlastne majú ľudia paralelné vzťahy, keď verejne deklarujú, akí sú spokojní v tom „oficiálnom“?

Píše sa o tom v mnohých knihách, no vo všeobecnosti je za tým pocit nekompletnosti človeka ako jednotlivca. Alebo, keď to poviem na plnú hubu, muž má vtáka a žena nie, a preto ho ona nikdy nepochopí. A naopak. Som presvedčený, že to je alfa a omega celého problému. Muž naozaj dokáže byť neverný, aj keď má doma na sto percent všetko  v poriadku. Zatiaľ čo bežná žena, ak nie je nymfomanka alebo kurva,  a muž si ju všíma, dostáva pozornosť a sex, to neurobí. Ak muž stretne babu, ktorá ho priťahuje, v tej chvíli prestane byť podstatné, že iná na neho s láskou čaká doma. Bohužiaľ. To však ženy naozaj nikdy nemôžu pochopiť.

Ty však tvrdíš, že rozumieš nielen správaniu mužov, no aj žien. Ako je to možné?

Lebo obe skupiny počúvam rovnako. A nielen počúvam čo kto rozpráva, no sledujem aj AKO rozpráva. Neverbálna komunikácia tvorí viac ako 50 % dojmu, ktorý na druhých robíme. Naučil som sa to pri pokri. Mám naozaj cit pre neverbálnu komunikáciu a energie ľudí.

Pravdepodobne zohralo svoju rolu aj to, že som bol pre baby dlho len „kamarát“. Nieže na základnej škole, no ani na strednej som nebol ten, čo s nimi chodí a sexuje. Bol som ten kamoš, ktorý počúval, s kým chodia, sexujú a aké je to trápenie. Považujem to za úžasnú skúsenosť. Aj keď s reálnym sexom som sám začal až po dvadsiatke. :-) Možno aj preto nie je pre mňa len obyčajnou gymnastikou, aj v ňom ide o precítenie toho druhého a o energie.

Takže vlastne vôbec nie si klasický single, ktorý čaká, kedy do jeho života vstúpi tá pravá a potom bude život konečne úžasný?

Absolútne nie!

Ako máš teda zariadené vzťahy s opačným pohlavím?

Kedysi som aj ja sníval o tom, že budem mať milujúcu manželku a dve-tri deti. Klasika. Vraj je to naše „poslanie“. Ale potom som prišiel na to, že je to skôr len odrb ľudského ega, naše poslanie spočíva v niečom celkom inom. Práve preto som si povedal, že netúžim po klasickom vzťahu medzi mužom a ženou.

Pripúšťam, že možno raz vstúpi do môjho života žena, s ktorou by som chcel mať aj dieťa, no bude to musieť byť duchovne mimoriadne vyspelá osoba. Taká, čo ma nebude chcieť meniť, ale naozaj ma bude brať takého, aký som. Vzťah pre mňa nie je o prispôsobovaní sa tomu druhému. Vo chvíli, keď to partneri začnú robiť, tak už hrajú. Nie sú to partneri, ale dvaja herci.

Ako som vravel, mám vytvorený systém „lepších kamarátok“. Každej vždy vysvetlím, o čo ide tak, aby náš vzťah fungoval k prospechu oboch. Ak sa začnú problémy alebo konflikty z jednej či druhej strany, tak to ukončíme. V takomto režime si jednoducho s každým človekom užijem len to krásne a to je pointa, o ktorú mi ide.

Muž a žena, manžel a manželka, partner a partnerka by však vraj mali stáť pri sebe a pomáhať si v dobrom ale aj v zlom. Nevyhýbaš sa náhodou  týmto spôsobom práve ťažkým obdobiam vo vzťahoch?

Vôbec nie. Mojim kamoškám práveže pomáham, ak treba. A nekupujem si ich darčekmi ako dosť ľudí, ktorých poznám, to nie, no chodím s nimi na výlety, varím im, vymýšľam im prekvapká, teší ma, keď sa žena cíti ako princezná. Dávam im niekedy oveľa väčšiu lásku ako ich frajeri. J Akurát ju nesústredím len na jedného človeka. V takom modeli riskuješ, že ťa sklame, podvedie alebo opustí, potom si z toho polroka, rok, dva v depresii, lebo si bol naviazaný. Také chyby už dávno nerobím.

Pre koho teda bude domček, ktorý prerábaš, ak si klasický model rodiny zavrhol?

No veď predsa v spálni budem tráviť čas s kamoškami. Nechal som si spraviť aj posteľ z masívu na mieru s atypickými rozmermi 220 x 200 cm. A obývačku, kuchyňu a hosťovské izby budem zdieľať s rodinou a priateľmi.

O kamošky nemáš núdzu, nežiarlia na teba muži v tvojom okolí? Čo vravia oni na tvoju životnú filozofiu?

Tí, čo ma nepoznajú, nechápu, na čom je tá sexuálna časť založená. A tí, ktorí nie sú vyrovnaní sami v sebe, samozrejme žiarlia. Navyše, ja predsa nie som a ani som nikdy nebol typ, za ktorým by sa ženy otáčali. Vždy som to musel ukecať a úspešnosť ukecania a psychológie a všímania si druhého je najviac. Som k žene priamy, ak s ňou chcem mať sex, tak jej to poviem do očí. Prípadne jej dám do ruky moju knižku a poviem jej, že ak to chce zažiť, nech sa ozve. Samozrejme, sú aj takí, čo ma za to odsudzujú, no nevšímam si ich. Nikomu a ničomu nedávam možnosť ovplyvňovať moju náladu. Emócie sú len produktom našej vlastnej hlavy, takže si za ne sami aj nesieme zodpovednosť. Chápem, že je veľmi ťažké si to uvedomiť a ovládnuť, ale keď sa to podarí, je to veľmi oslobodzujúce.

A k duchovnej časti mojej filozofie – nemám problém tráviť čas len sám so sebou, no nestáva sa to príliš často. Denne sa u mňa vystriedajú aj tri-štyri návštevy. Už nechodievam vysedávať do podnikov ako kedysi, stretávame sa u mňa. Je naozaj veľa dôvodov, prečo sa nepovažujem za klasického singla, veď mám lásky, úžasných zážitkov a pozornosti viac ako väčšina chlapov. A najmä mám voľnosť a slobodu a tie milujem najviac na svete.

Myslím, že niektorí určite argumentujú tým, že sa ti ľahko žije a ešte ľahšie užíva, keď si slobodný aj ekonomicky. Hlavne vďaka úspechom v pokri si si zarobil na nadštandardný život, nie?

Na tom vôbec nezáleží. To je rozhodnutie každého jedného človeka, či je pre neho dôležitý byt v Bratislave, za ktorý bude desaťročia splácať hypotéku, alebo si kúpi domček s vlastnou záhradkou mimo mesta ako ja. Áno, mal som rád aj obdobie, keď som sa draho obliekal a mal vysokú spotrebu, no dnes mi je to smiešne. Je to celé pozlátko našej existencie plné ilúzie. Dnes idem aj na prvé stretnutie s príťažlivým dievčaťom alebo ženou v teplákoch a mikine. Veď naozaj nie je dôležité, kým ste v stotožnení sa s tým, čo hmotné alebo svetské vlastníte, ale kým naozaj ste vo svojej podstate, vo svojom vnútri, respektívne vo svojich myšlienkach.

Premýšľaš vôbec niekedy nad budúcnosťou? Máš aj dlhodobé plány, stratégie, predsavzatia, ktoré si postupne plníš?

Nie, to neriešim. Žijem tu a teraz. Aj v tom sa od väčšiny ľudí odlišujem – oni buď žijú v spomienkach na včerajšok alebo v strachu z toho, čo prinesie budúcnosť. Ak však žiješ tu a teraz, minulosť ani budúcnosť neexistuje. To isté platí o problémoch. Ak sa mi niekto sťažuje, aké má starosti, viem, že ich má preto, lebo ich chce mať. Ak mám problém ja, tak ho okamžite vyriešim a problém prestáva existovať. Ak sa vyriešiť nedá, patrí do minulosti a nenazývam ho problémom.

Som presvedčený, že ľudia sú nešťastní hlavne preto, že im ich vlastný život začali plánovať už rodičia. Veď asi každý rodič si myslí, že presne vie, čo je pre jeho dieťa najlepšie. Hlúposť. Každý z nás má v hlave vlastný svet a vlastný vesmír. My však od detí čakáme, že splnia naše očakávania, že budú ako my a pritom im krivíme životy. Snažíme sa im „dať ten správny smer“, no pritom im ubližujeme najviac na svete. Lebo rovnako ako nikto nedokáže na 100% pochopiť nás, nedokážeme my nikdy na 100% pochopiť niekoho iného, nech tam je akékoľvek puto. Mňa baví žiť prítomný okamih.

Ty si svoje funkčné a efektívne životné postoje overené praxou dokonca nechceš nechať len pre seba, ale chceš o nich napísať aj knihu. Nájdu v nej záujemcovia know-how, ako fungovať a byť trvalo spokojný?

Nebude to nejakéknow-how. Chcem len ľuďom vysvetliť, psychologicky a filozoficky, v čom vidím rozdiely medzi mužmi a ženami, medzi iným na základe analýzy ich neverbálnej komunikácie, či rozdielnosti vo vnímaní vecí a súvislostí. Práve vďaka tomu, že to dokážem, som sa vedel presadiť vo svete pokru. V knihe chcem vysvetliť, že na všetko, čo sa nám v živote stane, sa dá nájsť minimálne neutrálny, ak nie hneď pozitívny pohľad, aj na to, ak nás niekto opustí, okradne, podvedie alebo zomrie. Vždy sa to dá, naozaj. A kto sa to naučí, ten vyhrá život. To je pointa.

Pritom, ak moje názory čitateľom „prezradím“, viem, že naozaj nič nevyriešim a určite sa ani svet nezmení. Tú informáciu zužitkuje len ten človek, ktorý jej aj porozumie.

Takže neprichádzaš ako mesiáš so zvestovaním, ktoré má spasiť svet, ako ťa tak počúvam.

Absolútne nie. Naozaj neočakávam žiadnu obdivnú spätnú väzbu, avšak ja nič neočakávam, ani keď sa zaujímam a snažím o nejakú ženu. :-)

Ak totiž máme očakávania a tie sa nám nesplnia, zafungujú nám bloky. Bohužiaľ, nielen rodičia ich v nás pestujú od detstva – vysvetľujú nám, ako máme sedieť, stáť, chodiť, pozerať sa, zdraviť, obliekať sa. To nie je predsa výchova, to je obmedzovanie a degenerácia.  Malé dieťa sa napríklad zasmeje až 450 krát za deň, no systém mu postupne „vysvetlí“, že to „sa nepatrí“, a tak sa v dospelosti smeje už len 20 krát za deň. Veľmi smutné. Rovnako ako aj zistenie, že väčšine ľudí vlastne vyhovuje, že žijú v systéme a pravidlách, ktoré im niekto vnútil. Nielen ako sa majú správať, no aj čo majú cítiť.

Si vôbec niekedy ty smutný? Alebo vyčerpaný, unavený, demotivovaný?

Nie som. Ako tak nad tým premýšľam, od marca 2014 som nemal zlý deň. A to som sa ešte predtým sám s ruksakom túlal po strednej Amerike, a práve tam som pochopil, že všetko je v hlave. A že všetko je jedno.

Všetko je jedno? Čo to znamená?

Že nič neovplyvní naše životné postoje, emócie a rozhodovanie, len my sami. Akurát je ľahké prenášať zodpovednosť za naše pocity a emócie, ktoré nám nevyhovujú, na iných. Preto hovoríme, že „on mi pokazil náladu, hento ma vytočilo“. Pritom ja som si pokazil náladu a ja som sa vytočil

Už Franz Kafka povedal, že na to, aby ste zistili, aký je zmysel života, nemusíte opustiť vlastný byt. Úplne s ním súhlasím. Sám som sa uplatnil v živote tak, ako o tom mnohí snívajú, precestoval som prakticky celý svet, zažil som veci, o akých sa mi ani len nesnívalo a veru, tiež som dospel k presvedčeniu, že na to, aby som pochopil, ako veci fungujú, nemusel som nikdy odísť zo Slovenska a ani nič zažiť.

Ty naozaj nie si klasický single. Možno akurát v tom, že si „sám“ s takto neortodoxnými názormi a spôsobom života v mase ostatných. Podarilo sa ti niekedy stretnúť človeka podobne premýšľajúceho? Človeka svojho druhu?

Áno, ale pripúšťam, že ich bolo málo a boli hlavne z pokrového sveta. Podobne ako im aj mne sa splnili všetky sny, nemám vlastne dôvod na drive v živote, no aj preto, že som si nedal žiadne konkrétne ciele. My ľudia robíme aj tú chybu, že si stále dávame akési méty a ženieme sa za nimi. Nenechá nás to normálne žiť, len sa naháňame. Ja som si odžil svoje v moderovaní,v televízii,  pri cestovaní,  pri pokri a už som si naozaj nedal žiaden challenge. Vlastne jeden jediný – byť spokojný. Pozor, nie šťastný!

Šťastie je emócia, ktorá signalizuje nerovnováhu. Túžim po vyrovnanosti, to je ten stred medzi plusom a mínusom. Áno, býval som na jednotke, no potom, čo ju človek dosiahne, zákonite padá na mínus jednotku, a to sa mi stalo v živote v extréme dvakrát. Keď som v roku 2010 dosiahol ten pomyslený vrchol v pokri, uvedomil som si následne jedno jediné. Chcem byť nula. To je cieľ môjho života, byť nula, nula je všetko a nič :-)

Dag Palovič je autorom kníh „Ako sa stať POKER pro“ a detektívky plnej sexu a života „Karmínový dvojdolár“. Novú knižku rozvíjajúcu aj myšlienky z tohto rozhovoru plánuje dokončiť a vydať v roku 2015. Aj v nej bude podľa všetkého hrať svoju rolu posteľ o Black Red White Levice vyrobená na mieru. :-)

 

gift-402199_1280

Česi sú znova o kusisko pred nami.  Na špeciálny seminár, ktorý bude už vo štvrtok 18. decembra v Prahe, ma upozornila single kamarátka. Má názov „Šťastné partnerství 2015“ a otvorený je rovnako pre ženy aj pre mužov, ktorí očakávajú, že na budúci rok vstúpi do ich života niekto zásadný.

Praha je možno pre Slovákov trochu ďaleko, a tak vám s láskavým súhlasom organizátorov sprostredkuvávam aspoň ich základné know-how ako prežiť Vianoce bez partnera a aj bez ujmy na duševnom zdraví:

Všetci chceme prežívať lásku. Občas to bolí, ak sú okolo nás ľudia v partnerských vzťahoch a my akurát nie. Hlavne na Vianoce. A pritom to tak nemusí byť! Chceme vás na tejto ceste k budúcemu partnerstvu podporiť a pripravili sme pre vás večerné stretnutie nazvané Šťastné partnerstvo 2015 dňa 18. decembra 2014 v Prahe. A ak vám to tentoraz nevyjde a nebudete sa ho môcť zúčastniť, máme pre vás päť tipov na láskyplné prežitie vianočných sviatkov, aj keď bez partnera či partnerky.

1. Spravte z tohtoročných sviatkov rituál vďačnosti za všetky predchádzajúce Vianoce, keď ste sami neboli.

Pretože žiť v partnerstve nie je samozrejmosť. Tak ako ani láska nie je samozrejmosť. Ono totiž vôbec nič nie je samozrejmosť. Práve vtedy, keď o niečo prídeme, vidíme hodnotu vecí a situácií, ktoré sme považovali za samozrejmé. Prostredníctvom vianočného rituálu tak poďakujte za všetko, čo vám doteraz život dal. A stavím sa, že toho nebude málo. :-) Práve tak môžete znova vo svojom srdci prebudiť prameň lásky a vďačnosti, ktorý je pre partnerstvo taký „voňavý“ a magneticky príťažlivý.

2. Zavolajte alebo napíšte všetkým blízkym, ktorých máte radi!

Zamerajte svoju vnútornú pozornosť na tých, ktorých vo svojom živote už máte. Kto sa koncentruje viac na to, čo má, ako na to, čo mu chýba, vyžaruje oveľa príťažlivejšiu energiu. Všimli si to už aj vedci a začali skúmať súvislosti medzi vďačnosťou a kvalitou spánku, finančnou hojnosťou a naplnenosťou vzťahov.

3. Uvedomte si, koľko ľudí vám prejavuje svoju lásku.

S každým želaním, ktoré dostanete do schránky (poštovej alebo aj mailovej), s každým telefonátom, keď vám niekto zavolá, si uvedomte, že títo ľudia, bez ohľadu na to, čo si v ich živote vyžaduje pozornosť, venujú svoju pozornosť vám. Robia to práve preto, že ste aj pre ich životy dôležití a stojíte im za pozornosť. Tak, aký je to pocit?

4. Otvorte sa možnosti, že na budúci rok vám do života partner príde.

Ak si predstavíte, že na budúci rok nebudete sami, úzkosť či smútok sú zrazu menšie a život stojí za to už dnes, čo poviete? Väčšinou sa totiž necháme zahltiť obavou, že nevieme, ako dlho bude náš stav osamotenia trvať (a platí to aj o iných prežitkoch). Čím viac si budeme predstavu partnerstva pripúšťať, hlavne bez pocitu naliehavosti a nutnosti, lebo veď „musí už prísť, pretože si zaslúžim nebyť sám či sama“, tým viac si na ňu vaše telo bude zvykať, uvoľní sa a naozaj dokáže vysielať signály pre lásku a partnerstvo. Váš budúci partner tam niekde vonku už je, len o vás ešte nevie (a možno už aj áno!)

Skúste sa s touto ideou s ľahkosťou trochu aj pohrať: kúpte tomuto zatiaľ neznámemu partnerovi či partnerke darček. Čo by ste mu chceli dať? Zabaľte ho a dajte pod stromček. A na budúci rok uvidíte, kto si poň príde. :-) Prestrite o jeden tanier na viac. V Poľsku je táto tradícia dokonca zvykom, vy môžete skúsiť prestrieť vedome pre vášho budúceho partnera.

5. Predstavte si kroky, ktoré môžete na ceste k novému partnerstvu na budúci rok spraviť.

Napíšte si necenzurovaný zoznam všetkého možného, čo vám príde na um. Každý malý krôčik sa počíta. :-) Niektoré nápady sa budú dať realizovať hneď, niektoré budú možno na dlho, ale to nič. Skúste si navrhnúť hoci len dve možnosti na každý mesiac – však to bude 24 rozhodnutí za rok! Spomeňte si pritom na ľudí, ktorí vám môžu byť na tejto ceste nápomocní, od osobných priateľov, cez tých, s ktorými sa možno nepoznáte, ale cítite, že sú pre vás inšpiráciou.
Ak sa seminára “Šťastné partnerství 2015” chcete zúčastniť, prihlásiť sa ešte stále môžete TU. Uskutoční sa vo štvrtok 18. decembra 2014 od 17:30 do 21:00 na Letohradskej č.16, Praha 7.

(spracované podľa www.justlove.cz)