cc

Byť single neznamená automaticky mať obmedzený rozpočet, a teda šetriť, kde sa len dá. Ak však žijete v jednoosobovej domácnosti, nebudete si asi kupovať jedálenský stôl pre šesťčlennú rodinu, súpravu hrncov ako do interhotela ani dvojmiestnu posteľ s baldachýnom.

Česť výnimkám – keď sa príbuzenstvo schádza pravidelne práve u vás, keď pri každej príležitosti robíte žúrky pre kamarátov a keď počítate s tým, že aspoň jeden (či jedna) u vás aj prenocuje. :-) Ak ste sa v tejto definícii nenašli, oceníte tipy na najmenšie modely chladničiek na trhu. Tie si naozaj nemusíte kupovať vo verzii „rodinné“, lebo ich obrovskú kapacitu jednoducho nevyužijete. Malo by to asi takú logiku, ako keby ste si do jednoizbáku kúpili zvukovú aparatúru ako na ozvučenie Desmodu alebo Porsche 911 GT2 na jazdu po meste. Aparatúra by sa, chudera, ako nevyužitá zahrievala a poršátku by sa zavaril motor. :-)

Tu nájdete singlistické verzie chladničiek z ponuky siete NAY.

Elektrolux – kombinovaná chladnička s malou mrazničkou v hornej časti. Kapacita chladničky je 184 litrov, mrazničky 44 litrov. Je to moderný typ s vysokým štandardnom energetickej úspornosti, vysoká 140 cm, nerezová, stojí 399 €.

Indesit  –  táto je objemovo ešte menšia, chladiaca časť má 175 litrov, mraziaca 42 litrov. Ak aj vypadne prúd, dokáže udržať nízku teplotu až 20 hodín. Tiež je vysoká okolo 140 cm s optimálnou cenou 199 €.

Gorenje –  v prípade, že potrebujete šetriť priestor v byte aj financie, toto je šikovná chladnička práve pre vás. Je jednodverová, takže malý mraziaci box sa nachádza vo vnútornom priestore chladničky. Hodí sa aj to, že sa na nej dá prehodiť otváranie dverí podľa toho, ako sa vám hodí. Celková kapacita tejto chladničky je 73 litrov, vysoká je cca 84 cm. Cena 133 € nemá konkurenciu.

Vov  – vlastne ešte stále má! Ak si nepotrpíte na známe značky, tak táto chladnička môže byť vaša len za 121 €. Dokonca má vyššiu kapacitu, 81 litrov chladiaca časť a 9 litrov mraziaca. Vyrába sa v striebornej farbe a je vysoká 87 cm. O máličko drahšiu verziu s kapacitou len 50 litrov a atypickým tvarom (vysokú len 48,5 cm) ešte nájdete TU. Do nihilistickej domácnosti, ktorej majiteľ sa väčšinou stravuje mimo domu, ako stvorená. :-)

 

 

 

 

color-fan-497004_1280

Ak ste človek nielen samostatne žijúci, no aj samostatne premýšľajúci (bez rozdielu pohlavia), naozaj nie je nevyhnutné, aby ste si volali odborníka na vymaľovanie jednej či dvoch miestností. Na trhu dnes nájdete úplne všetko, čo potrebujete na to, aby ste to zvládli sami. Kto teda nemá obe ruky ľavé a kľavé, môže sa do toho bez obáv pustiť.

Tu sú základné zásady, ktorými by ste sa mali riadiť:

  • Vypočítajte si plochu, ktorú potrebujete pokryť farbou – to bude základný údaj, čo budú od vás pýtať v obchode (v metroch štvorcových)
  • S dôverou navštívte ktorýkoľvek Baumax či Hornbach, špecializovaný obchod Farby laky, či obchody so sortimentom zameraným na byt a záhradu. Môžete si u nich pozrieť katalóg farieb a tú, ktorú si vyberiete, vám namiešajú vo vami požadovanom množstve.
  • Poradia vám aj aký typ farby si máte zvoliť – niektoré majú dobré krytie (a teda lepšie prekryjú pôvodnú farbu), iné hodvábny lesk, ďalšie sú odolnejšie voči oderu a akrylátové farby sú dokonca umývateľné (hodí sa, ak máte napríklad deti, čo si rady kreslia aj po stenách :-))
  • V tých istých obchodoch nájdete aj bohatý sortiment nástrojov, ktoré budete potrebovať – plochý maliarsky štetec, valček (prípadne aj s vaničkou a stieracím sitkom), vedro na farbu, rebrík, krepovú lepiacu pásku (používa sa na miestach stretu dvoch farieb, napr. medzi bielym stropom a zelenou maľovkou).
  • Na celkom novú stenu, ktorá ešte nebola nikdy maľovaná, použite najprv penetračný náter. Je dobrý na to, aby stena nesala zbytočne veľa farby.
  • Starú maľovku v starom byte je ideálne pred maľovaním ešte umyť mazľavým mydlom (nakupuje sa tiež tam, kde ostatné pomôcky). Zbavíte tak steny usadeného prachu.
  • Steny sa maľujú zhora nadol. Valčekom zvládnete naraz veľké plochy, štetcom dosiahnete do rohov, výklenkov a iných zákutí (napr. za radiátor).
  • Ťažšie sa maľuje strop, preto je ideálne mať na valček nadstavec, s pomocou ktorého na strop dosiahnete. Prvý náter urobte vodorovne s oknami,  po niekoľkých hodinách druhý náter kolmo na okná. Vyhnete sa tým nedokonalostiam maľovky a starú dokonale prekryjete.
  • Rýchlosť schnutia je uvedená na každej nádobe s farbou, vo všeobecnosti jej napomáha teplo. V lete vám teda miestnosť vyschne skôr a ešte lepšie, keď spravíte menší prievan.
  • Nezabudnite prikryť nábytok v miestnosti igelitom, fóliami alebo aspoň starými novinami. Hneď po oprskaní sa dajú všetky vnútorné farby utrieť alebo očistiť vodou, horšie je, ak vám kvapnú na textilnú sedačku (efekt je rovnaký, ako keď ju oblejete červeným vínom – škvrna zostáva naveky!)
  • Hneď po dokončení maľovania poumývajte štetce a valčeky vo vode. Ak zabudnete, farba v nich tak fest zaschne, že stuhnú a môžete ich hodiť do koša, lebo sa už nebudú dať použiť.

Je toho na vás priveľa? Začnite tým, že sa pôjdete pozrieť, koľko krásnych farieb je v ponuke a hneď to vo vás prebudí túžbu zmaľovať svoj interiér!

 

 

 

sun-146464_1280

Mám úplne najfantastickejšie kamošky na svete, hoci sú single. :-) Aj keď možno práve preto sú single, že si veľmi dobre vyberajú, s kým sa o svoju fantastickú „výbavu“ podelia. :-)Postretlo ma veľké šťastie, lebo Mirina Hochelová (povolaním psychologička) práve mňa zasvätila do svojej skvelej idey! Tá má ambíciu a hlavne aj potenciál zaujať množstvo ľudí žijúcich sólo z najrôznejších dôvodov.

Komunitný spôsob života nie je ničím novým, no spojiť do komunity „pod jednou strechou“ jednoosobové domácnosti je myšlienka odvážna, originálna a priekopnícka zároveň. Vzhľadom na to, akým tempom práve také domácnosti v našej spoločnosti pribúdajú, sa však stáva aj výsostne aktuálnou.

Prečítajte si rozhovor s Mirinou Hochelovou o procese vzniku „projektu Slnko“, ktorý je zatiaľ len na jej nákresoch, no som presvedčená, že pilotný dom bude stáť as soon as possible. J

Samostatne hospodáriacim ľuďom všetkých vekových kategórii by prospelo a aj pomohlo, ak by spojili sily a fungovali a hospodárili spolu. Z tejto hypotetickej myšlienky si prešla k praktickému kroku a načrtla ideu domu, v ktorom by spolu aj bývali. Čo ťa k úvahám tohto typu priviedlo?

Prvý nápad súvisel výhradne so starými ľuďmi, ktorí žijú sami. Sústreďujeme ich v kadejakých zariadeniach, penziónoch pre seniorov, v hospicoch. Nič z toho sa mi nepáči, lebo na Slovensku nevieme tieto služby poskytovať tak, ako som to videla v Holandsku, Anglicku, Kanade alebo USA. Áno, rozumiem argumentu, že tam sú k dispozícii iné financie, no vyriešené je to aj tak logickejšie – senior tam má vlastný, hoci len maličký bytík alebo aspoň pár miestností. Takéto riešenie „imituje“ život v reálnom prostredí, ľudia nie sú ako pacienti v nemocnici v jednotlivých izbách. Navyše si môžu doniesť vlastný nábytok a obľúbené veci, prípadne zvieratko, plus k dispozícii majú všetky služby – sociálne a zdravotné.

Uvažovala som nad tým, že by bolo skvelé, ak by sa tento model podarilo preniesť aj k nám, navyše by takýto systém bývania seniorov mohol mať aj aktívnu časť, napríklad by mali aj kúštik záhradky.

Ty si svoje nápady začala nielen zbierať, ale dokonca aj kresliť. Prečo?

Áno, pretože som vizuálny typ. Všetko si kreslím, dokonca aj tému svojej prednášky si poznačím do takzvanej mentálnej mapy. Potom si lepšie pamätám, kde začnem a kde chcem skončiť. :-)

Aj nápad s domčekom som si začala kresliť a hneď mi prišlo na um, že tí ľudia nemusia byť predsa v nejakej štandardnej budove – čo keby boli na jednej ploche obklopení prírodou. Najlogickejším riešením je v takom prípade kruh, v ktorom jednotliví obyvatelia žijú v jeho výsekoch, či lúčoch a v strede by mali spoločnú miestnosť. Nuž a vlastne to vôbec nemusia byť len starí ľudia! Môže ich spájať to, že práve žijú z rôznych dôvodov sami. Moje úvahy sa jednoducho stále košatili. :-)

Vtedy si prišla aj s nápadom nazvať pracovný projekt Slnko?

Bolo celkom logické, že prišiel s vizuálnou podobou domčeka, ak by bol stavaný do kruhu. Symbolický je však práve jeho stred s priestorom na stretávanie všetkých obyvateľov. Veď hoci by to boli samostatne žijúci ľudia, ak by mali chuť či potrebu sa sociálne družiť, tak práve tu by sa to dalo. Tak, ako kedysi v prvotnopospolnej spoločnosti, by tam mohlo byť ohnisko, môžu si tam spolu pripravovať jedlo a vôbec – je to priestor na všetko zjednocujúce. Na to, čo radi robíme spolu s niekým.

Ako psychologička vedieš s ľuďmi rozhovory o ich najintímnejších stavoch a pocitoch. Aj tvoja profesionálna skúsenosť potvrdzuje, že by takýto typ spolužitia single ľuďom prospel?

Áno, vyplýva to čiastočne aj z toho. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí ma informujú aj o tom, že žijú sami, vedia, že nie sú jediní a nie je to nič ojedinelé. Trend je dokonca taký, že mnohým sa páči žiť single, prenikol k nám individualistický model. Iní žijú osamote, lebo sa im rozpadli vzťahy alebo dlhodobo žiadne nemajú.

V domčeku by však mali byť spokojní jedni aj druhí. Jeho štruktúra rešpektuje túžbu byť sám vo vlastnom byte, a keď mám chuť sa socializovať, otvorím dvere do spoločnej kruhovej miestnosti a som s ľuďmi. Tak by to malo fungovať?

Presne to je princíp tohto „komunitného“ domčeka a presne pre to som ho nazvala Slnko. Vmestilo by sa doň 9, maximálne 11 samostatných bytov. Možno by sa niečo také hodilo napríklad aj pre matky s deťmi, no napokon som sa tejto myšlienky na koncentrovanie ľudí istého veku či v istej životnej situácii vzdala. Veď je to blbosť!  Zas by z toho bol len hospic, slobodáreň alebo domov pre osamelé matky a to som nechcela.

Predsa aj v živote sme „namiešaní“ a funguje to, tak prečo by aj v domčeku nemohli byť rozličné typy ľudí? Starší by prispievali svojimi skúsenosťami a môžu strážiť deti osamelých či slobodných matiek, ak by mali zdravotné ťažkosti, pomôžu zas matky im, mladí bez partnerov by pomáhali s praktickým chodom domčeka, hendikepovaní by sa v takejto skupine dobre integrovali. Jedinou podmienkou vstupu do komunity by teda bolo to, že človek žije sám.

Tuším sa z toho tak trochu vykľulo sociálne laboratórium reálneho života. :-)

To je dobre. Ak je človek žijúci sám obklopený pármi alebo rodinami, môže sa dostať do izolácie a pocitu smútku z toho, že je sám. V takomto domčeku by boli všetci sami, nebolo by s kým sa porovnávať. Obyvatelia by dokonca mali skvelú možnosť zistiť, ako sa so samotou vyrovnávajú ostatní, komunitný život by ich „prinútil“ prispievať k jeho chodu.

Život predsa nemusí byť len o rodinnom šťastí a spolužití v páre, funkčné spoločenstvo ľudí môže vyzerať práve takto a „cudzí“ ľudia nám napokon môžu pomôcť viac ako najbližšia rodina. A budú si hovoriť, ako ich skvelo dala dokopy samota. J

Neprinieslo by to ako vedľajší produkt úsporu aj pre ekonomiku štátu, ak by skupina ľudí vytvorila takto fungujúcu komunitu?

Určite. Nedokážem to prepočítať, na to sú iní odborníci, ale som presvedčená, že áno.

Chcela by som však zdôrazniť, že v nej vôbec nemusia byť ľudia, ktorí sa zúfalo cítia osamelí, a preto vyhľadajú komunitný spôsob života. Nemajú to byť zúfalí nešťastníci, ktorým nič nevyšlo a toto je pre nich posledná stanica. J Projekt Slnko práveže podčiarkuje aktívnu normalitu, bude združovať ľudí riadiacich sa heslom „chcem byť sám, ale práve týmto spôsobom chcem byť aj v kontakte s inými“.

Kto bude mať chuť na pokoj, bude vo svojom byte. Jeho jedna stena bude však dverami vždy spojená s komunitou, so stredom, so „Slnkom“, tam bude cítiť zjednocujúcu silu, ktorá týchto ľudí spája. Takže kto bude mať chuť na spoločnosť, stačí ak otvorí dvere. :-)

Nech, prosím, nikto nezalamuje rukami, čo si počneme s takým množstvom osamelo žijúcich ľudí, obzvlášť so seniormi (ktosi pre nich vymyslel príšerný výraz „prestarlí“). V takejto komunite budú tí, čo chcú žiť v spoločenstve a vyjadrí to aj samotná architektúra budovy.

Ak si budú ľudia navzájom pomáhať a využívať množstevné zľavy pre takýto veľký kolektív, môžu znova šetriť, tentoraz na vlastných výdavkoch. Počítaš v projekte aj s tým?

To by bolo ideálne, veď mnohé služby sa naozaj dajú nastaviť ekonomickejšie, ako keby bol každý sám – dovoz potravín, služby zdravotníka, upratovacie služby, čokoľvek, čo za bežných okolností využíva rodina.

Myslím, že komunitné správanie v nás stále je, veď často takto úplne spontánne fungujú napríklad susedské vzťahy v petržalských panelákoch. J Navyše, nie je to tak dávno, čo fungovali viacgeneračné domácnosti, kde si starí rodičia, rodičia a deti navzájom pomáhali. Nehovoriac o najstarších spoločenstvách, ktoré takisto spoločne zháňali potravu, udržiavali oheň, starali sa o deti a starých. Takže sa vlastne vraciame k prapôvodnému modelu. :-)

Vyzerá to výborne, počúva sa to ešte lepšie. Je reálne, že sa „projekt Slnko“ bude aj realizovať?

Verím, že áno. Treba na to pozemok a hlavne ľudí, ktorí by myšlienke takisto verili, ktorým by sa páčila a možno by domysleli ďalšie súvislosti. A potom stačí už len realizátor a môže sa stavať prvé pilotné „Slnko“. :-) Veľmi rýchlo by sa ukázalo, aké benefity prináša.

Samozrejme to nebudú žiadne sociálne podniky, záujemcovia o bývanie v takomto domčeku by si svoj byt regulárne kúpili a zaplatili. A boli by uzrozumení s princípom spoločenstva, ktoré si v ňom bude deliť úlohy, pomáhať si a kooperovať. Jasné, že aj keď je spokojný človek sám, má so všetkým viac práce, lebo naozaj musí riešiť každú maličkosť. V domčeku však už nebude platiť „som na všetko sám“, no ani paternalistické „a teraz sa o mňa postarajte“. Čo si spoločenstvo dohodne a spraví, to bude mať.

Nuž, toto je teda dlhodobý projekt nás, čo chceme využívať výhody samostatného života a pritom fungovať v komunite. Páčilo by sa to aj vám? :-)

 

 

pedestrian-417047_1280

Fenomén single už dávno nie je okrajovou záležitosťou, nejde totiž len o pár ľudí, čo žijú sami. Iba na Slovensku sa ich počet v súčasnosti pohybuje okolo jedného miliónu a má rastúcu tendenciu. Na zmeny s tým súvisiace by sa mala pripraviť aj spoločnosť, lebo už teraz ovplyvňujú jej dynamiku.

Detaily som overovala priamo „pri zdroji“, u RNDr. Branislava Šprochu, PhD. z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied a tam narábajú s objektívnymi číslami, nespoliehajú sa na dojmológiu. Toto sú teda podľa vedca dôvody, prečo singlisti pribúdajú a pribúdať budú:

„Vplývať na to budú dve skutočnosti. Predovšetkým vo vyššom veku je to predlžovanie života za existencie stále pomerne veľkých rozdielov v úmrtnosti mužov a žien (pravdepodobnosť, že žena ovdovie, je vyššia ako že ovdovie muž). Okrem toho k tomu treba pripočítať pomerne vysokú rozvodovosť, ktorá prináša rozpad úplných rodín a vznik práve domácností jednotlivcov. Navyše sa ukazuje, že rozvedení či ovdovení ľudia (rovnako muži aj ženy) majú oproti minulosti výrazne nižšiu šancu opätovne vstúpiť do ďalšieho manželstva.

Okrem týchto zmien v intenzite a charaktere niektorých demografických procesov je k tomu potrebné pripočítať aj posun početných generácií narodených po druhej svetovej vojne do seniorského veku. Práve to bude jeden z hlavných hnacích motorov budúceho rastu počtu domácností jednotlivcov.

Na opačnom vekovom spektre môžeme vidieť, že počet a podiel mladých slobodných osôb, ktoré sami bývajú a hospodária, sa tiež zvyšuje. V súčasnosti však o tejto špecifickej skupine vieme pomerne málo, a preto aj konštatovať nejaké predpoklady do budúcnosti je dosť problematické.

Viaceré zisťovania stále upozorňujú, že manželstvo sa na Slovensku stále teší pomerne vysokej vážnosti, ale podiel slobodných mladých osôb a aj samotná intenzita sobášnosti ukazujú, že je značný rozpor medzi deklarovaným a skutočnosťou.

Domnievam sa, že podiel single ako mladých slobodných samostatne žijúcich môže ešte mierne rásť, no nemyslím si, že by mohlo ísť o prevažujúci spôsob života mladých ľudí. Predpokladám, že pre väčšinu mladých je cieľom život v páre (či už manželstve, kohabitácii, apod.), žiť programovo osamote zostane zrejme len malá časť z nich.

Na druhej strane sa môže zvýšiť podiel tých ktorí budú žiť osamote po krachu predchádzajúceho vzťahu – nasvedčuje tomu napríklad stále vysoká rozvodovosť a nízka opakovaná sobášnosť (tu však nevieme povedať, aká časť z tých, ktorí sa rozvedú, budú opätovne žiť mimo manželský zväzok s ďalším partnerom alebo partnerkou).

Okrem toho je potrebné podotknúť, že samostatný život a hospodárenie vo vlastnej rezidencii je značne finančne nákladné, takže v prípade mladých ľudí môže aj ekonomická stránka pôsobiť proti zakladaniu jednoosobových domácností.“

 

ball-17120_1280

Prinášam vám ďalšiu várku návodov od singlov, ako stráviť sviatky. Zatiaľ mi ani jeden nepotvrdil, že by sa bál pocitov márnosti, samoty, depresií a izolácie. Štatisticky skvelé zistenie. :-)

Janka (49, single)

Vianoce trávim s rodinou, teda s mamou, bratom a strýkom. Sama som počas sviatkov ešte nebola, ale myslím, že by to pre mňa nebol problém. Ja viem vydržať sama so sebou. J Pokiaľ ide o vianočné zvyky, som tradicionalista, takže u mamy máme stromček, rybu, oblátky a všetko, čo k sviatkom patrí. Pochádzam z dediny, kde má veľkú tradíciu dychová hudba, a práve Vianoce mi evokujú spomienku na našu dychovku a muzikantov, ktorí už celé veky chodia na Štedrý večer po dedine a vyhrávajú koledy.

V mojom vlastnom byte stromček nerobím, šetrím miestom. :-) Dávam prednosť adventnému vencu. Žiadne špeciálne pocity nemám, ale neviem, či sa ešte nedostavia. Bola som vážne chorá a myslela som si, že sa týchto sviatkov už nedožijem.

Vianočnú hudbu si nepúšťam, telku tiež veľmi nemusím, ale občas pozriem klasiku, napríklad Tri oriešky pre Popolušku. Dávam prednosť knihám.

Silvestra som sama trávila len raz v živote – práve takto pred rokom. Prespala som vtedy tri dni v kuse, lebo som bola práve po chemoterapii. Dúfam, že sa to už nikdy nebude opakovať. Ani chemoška, ani Silvester sama!

Peter (25, single z Prešova v Bratislave)

Vianoce trávim úplne štandardne, ako každé iné dieťa svojich rodičov. Akurát sa u nás už vymenili úlohy, keďže v našej rodine sú už ekonomicky činné deti. Sme jednoducho v presile, aj keď mama ešte pracuje. Darčeky nakúpim v Bratislave, hodím ich do auta a zapojím sa do dlhého davu „cépečkárov“, ktorí budú okupovať diaľnicu D1 v predvečer Štedrého dňa a v rytme vianočných kolied si to nasmerujem na severovýchod.

Vianočné prípravy máme rozdelené. Otec sa stále považuje za rybára, pod palcom má preto kaprovraždu. Zemiakový šalát robím ja a otec v tandeme. Pečenie má na starosti mama a sestra. Atmosféra sa akosi vykľuje sama, nikto za ňu nie je zodpovedný a nikto sa o ňu nejako špeciálne nepokúša :-)

Depresiu zo sviatkov určite nemám. Som single a má to aj kopec výhod. To, že som single predsa neznamená, že nemám rád ľudí.

Nie len že posielam SMS správy kamarátom a bývalým frajerkám, ja sa s nimi dokonca aj stretávam pri medovine a podobne. Veľmi kladný vzťah mám aj k vianočným filmom a od Mikuláša mi v aute zásadne hrá Vianočný album 2 od Roba Opatovského :-)

Pracujem v Bratislave, no v bratislavskom byte som takto pred rokom stromček nemal. A chýbalo mi to. A tak som si povedal, že tento rok budem mať aspoň malý štýlový stromček, prípadne akúsi kreatívnu náhradu klasického ihličnana. Zatiaľ som sa však k nemu nedopracoval.

Karol ( 42, rozvedený, 9-ročná dcérka)

S dcérou budeme na Vianoce takmer každý deň, časť prázdnin bude navyše tráviť aj u mňa. Bude mať len jeden stromček, a to u bývalej, pretože ja stromčekom príliš neholdujem. Vianoce sa v mojej domácnosti prejavia len nejakou menšou dekoráciou, ktorú zrejme aj tentoraz vyrobí dcéra v rámci vianočno-kreatívnych školských prác.

Nechystám sa ani na žiadne veľké upratovanie, možno bude len o niečo dôkladnejšie ako obvykle. Ale snahu o dokonalý poriadok v jednoosobovej domácnosti som vzdal už dávno. :-)

Kapor – nejedávam ryby ako, takže kapor nehrozí. Oblátky – pri nich nie je nikdy možné sa dostatočne zásobiť. Akékoľvek množstvo dokážem spásť v priebehu rekordne krátkej doby. To isté platí o koláčoch, šalátoch,… Pribrať aspoň päť kíl cez sviatky je podľa mňa základným právom každého civilizovaného človeka! :-)

Cez sviatky budem takmer denne v kontakte s rodinou, takže osamelosť, depresie a podobné “radosti” sa nebudú konať. Čo sa týka vianočných filmov, som zarytým odporcom Perinbáb, zlatočelnatých princezien, večerníc, Popolušiek, i keď sa im asi celkom nevyhnem, keďže cez sviatky budem aj s dcérou, ktorá ich bude chcieť aj tentoraz pozerať. Čo sa týka môjho filmového vyžitia, asi prevetrám harddisk so zoznamom nepozretých filmov.

Na Silvestra zatiaľ nemám žiadne plány, vidím to skôr na improvizáciu na poslednú chvíľu. A keď sa nič nepodarí zorganizovať, nezbláznim sa, už som trávil unudeného Silvestra doma pred telkou a dalo sa to prežiť. :-)

 

 

christmas-210289_1280

Dovolím si tvrdiť, že voči vianočným reklamám zameraným na všeobjímajúcu lásku som už rokmi praxe odolná, no takmer každý psychológ vám vysvetlí, ako deštruktívne môžu pôsobiť na menej odolných jedincov, ktorí z ľubovoľného dôvodu žijú sami.

Rovnako si dovolím tvrdiť, že vianočný model šťastná mama + šťastný tato + šťastné detičky nie je ani zďaleka najbežnejší. Ak vezmeme do úvahy, že na Slovensku žije už milión ľudí single, funkčných a oveľa pestrejších spôsobov, ako prežiť sviatky je možno tiež milión. :-)

Nenechajte sa deprimovať gýčovými vianočnými filmami, naozaj nemusíte byť na sviatky obklopení zástupom dojatých ľudí, ktorých milujete vy a ktorí milujú vás. Radšej sa inšpirujte „scenármi“ mojich single priateľov najrôznejšieho druhu.

Karol (74, žije sám)

Sviatky vlastne ani neslávim, prežívam ich ako iné bežné dni počas roka. Len 24. decembra večer idem k dcére a jej dvom deťom na večeru. Alebo aj na Silvestra a na Nový rok. Mám doma niekoľko platní s vianočnými pesničkami, a tak si možno pustím Paschovu Missa pastoralis alebo Rybovu Českú mši vánoční. Pred desiatimi rokmi som ešte rozkladal aj Betlehem, ale už ma to nebaví.

Spolupatričnosť s priateľmi a rodinou vnímam po celý rok, cez Vianoce ju nepociťujem intenzívnejšie. Ľudí, ktorých považujem za blízkych, mám veľmi rád po celý rok. J Single nemôže byť osamelý vlk alebo milovať len cez sviatky. Aj keď žijem sám, bez ľudí, ktorí ma majú radi a ktorých mám rád ja, by bol život smutný.

Človek musí vedieť, že sú na svete ďalší ľudia, ktorým nie je ľahostajný. Inak to nejde. Ale cez sviatky, či už sú to Vianoce, Nový rok alebo Veľká noc, necítim zvýšenú vlnu emócií. Tie mám stále, po celý rok.

O vianočnú výzdobu a atmosféru sa vo svojej domácnosti stará dcéra a robí to hlavne kvôli deťom, mojim vnukom. Robí to s veľkou láskou a obaja chlapci sa aj preto na Vianoce nesmierne tešia.

Katka (43, sama mama s dvoma deťmi 22 a 7-ročným)

Zdobím a chystám byt, nakupujem, varím, pečiem, potom ponúkam, obskakujem. Tento rok budeme znova oslavovať aj spolu s mojimi rodičmi. Teším sa, keď sa deti tešia, no potom je zas chvíľu dusno, lebo zvládnuť záujmy a potreby starých ľudí a malých detí súčasne nie je jednoduché.

V tomto režime vydržím tri dni. Potom ďalšie tri dni upratujem celú domácnosť a hlavne dušu. Mala som veľmi silnú potrebu zmeniť tento rok náš režim a ísť s deťmi na Vianoce napríklad niekam do hotela, kde sa o nás postarajú, ale nedokázala som to rodičom urobiť.

Otec detí má o ne záujem až od 1. januára, takže aj Silvester je na mne. Rodičov nechám televízoru, väčšie dieťa bude s kamarátmi a ja pôjdem s malou do nejakého baby friendly hotela, kde sa vyblázni na detskej diskotéke, o polnoci si pripijeme detským šampanským a pôjdeme spať. A možno niečo podobné napadne aj nejakého osamelého tatinka. :-)

Elenka (25)

Nie sme taká rodina, ktorá na Vianoce vo veľkom zdobí dom, vianočný čas je pre nás skôr možnosťou byť čo najdlhšie doma. Ani ja ani môj brat nemáme ešte vlastné rodiny, a tak Vianoce trávime doma – ja s mamou v kuchyni. Pečieme, ale len tak z nostalgie a aby sme si pritom pokecali. :-) Vianočné filmy cielene nevyhľadávam, ak sú pustené v pozadí, tak mi neprekážajú. Hudbu tiež môžeme vynechať. Áno, posielam aj vianočné SMSky, ale s kým môžem, s tým si radšej poprajem osobne. :-)

Sviatky potom vyzerajú klasicky – večeriame spolu, v ďalších dňoch nasledujú návštevy rodiny, ktorú nevidíme celý rok a stretavky s kamarátmi zo strednej.

Silvester je už v individuálnej réžii každého z nás, v mojom prípade buď niekde na chate alebo v podniku. Tento rok to ešte nie je uzavreté, takže uvidíme. :-)