sun-146464_1280

Mám úplne najfantastickejšie kamošky na svete, hoci sú single. :-) Aj keď možno práve preto sú single, že si veľmi dobre vyberajú, s kým sa o svoju fantastickú „výbavu“ podelia. :-)Postretlo ma veľké šťastie, lebo Mirina Hochelová (povolaním psychologička) práve mňa zasvätila do svojej skvelej idey! Tá má ambíciu a hlavne aj potenciál zaujať množstvo ľudí žijúcich sólo z najrôznejších dôvodov.

Komunitný spôsob života nie je ničím novým, no spojiť do komunity „pod jednou strechou“ jednoosobové domácnosti je myšlienka odvážna, originálna a priekopnícka zároveň. Vzhľadom na to, akým tempom práve také domácnosti v našej spoločnosti pribúdajú, sa však stáva aj výsostne aktuálnou.

Prečítajte si rozhovor s Mirinou Hochelovou o procese vzniku „projektu Slnko“, ktorý je zatiaľ len na jej nákresoch, no som presvedčená, že pilotný dom bude stáť as soon as possible. J

Samostatne hospodáriacim ľuďom všetkých vekových kategórii by prospelo a aj pomohlo, ak by spojili sily a fungovali a hospodárili spolu. Z tejto hypotetickej myšlienky si prešla k praktickému kroku a načrtla ideu domu, v ktorom by spolu aj bývali. Čo ťa k úvahám tohto typu priviedlo?

Prvý nápad súvisel výhradne so starými ľuďmi, ktorí žijú sami. Sústreďujeme ich v kadejakých zariadeniach, penziónoch pre seniorov, v hospicoch. Nič z toho sa mi nepáči, lebo na Slovensku nevieme tieto služby poskytovať tak, ako som to videla v Holandsku, Anglicku, Kanade alebo USA. Áno, rozumiem argumentu, že tam sú k dispozícii iné financie, no vyriešené je to aj tak logickejšie – senior tam má vlastný, hoci len maličký bytík alebo aspoň pár miestností. Takéto riešenie „imituje“ život v reálnom prostredí, ľudia nie sú ako pacienti v nemocnici v jednotlivých izbách. Navyše si môžu doniesť vlastný nábytok a obľúbené veci, prípadne zvieratko, plus k dispozícii majú všetky služby – sociálne a zdravotné.

Uvažovala som nad tým, že by bolo skvelé, ak by sa tento model podarilo preniesť aj k nám, navyše by takýto systém bývania seniorov mohol mať aj aktívnu časť, napríklad by mali aj kúštik záhradky.

Ty si svoje nápady začala nielen zbierať, ale dokonca aj kresliť. Prečo?

Áno, pretože som vizuálny typ. Všetko si kreslím, dokonca aj tému svojej prednášky si poznačím do takzvanej mentálnej mapy. Potom si lepšie pamätám, kde začnem a kde chcem skončiť. :-)

Aj nápad s domčekom som si začala kresliť a hneď mi prišlo na um, že tí ľudia nemusia byť predsa v nejakej štandardnej budove – čo keby boli na jednej ploche obklopení prírodou. Najlogickejším riešením je v takom prípade kruh, v ktorom jednotliví obyvatelia žijú v jeho výsekoch, či lúčoch a v strede by mali spoločnú miestnosť. Nuž a vlastne to vôbec nemusia byť len starí ľudia! Môže ich spájať to, že práve žijú z rôznych dôvodov sami. Moje úvahy sa jednoducho stále košatili. :-)

Vtedy si prišla aj s nápadom nazvať pracovný projekt Slnko?

Bolo celkom logické, že prišiel s vizuálnou podobou domčeka, ak by bol stavaný do kruhu. Symbolický je však práve jeho stred s priestorom na stretávanie všetkých obyvateľov. Veď hoci by to boli samostatne žijúci ľudia, ak by mali chuť či potrebu sa sociálne družiť, tak práve tu by sa to dalo. Tak, ako kedysi v prvotnopospolnej spoločnosti, by tam mohlo byť ohnisko, môžu si tam spolu pripravovať jedlo a vôbec – je to priestor na všetko zjednocujúce. Na to, čo radi robíme spolu s niekým.

Ako psychologička vedieš s ľuďmi rozhovory o ich najintímnejších stavoch a pocitoch. Aj tvoja profesionálna skúsenosť potvrdzuje, že by takýto typ spolužitia single ľuďom prospel?

Áno, vyplýva to čiastočne aj z toho. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí ma informujú aj o tom, že žijú sami, vedia, že nie sú jediní a nie je to nič ojedinelé. Trend je dokonca taký, že mnohým sa páči žiť single, prenikol k nám individualistický model. Iní žijú osamote, lebo sa im rozpadli vzťahy alebo dlhodobo žiadne nemajú.

V domčeku by však mali byť spokojní jedni aj druhí. Jeho štruktúra rešpektuje túžbu byť sám vo vlastnom byte, a keď mám chuť sa socializovať, otvorím dvere do spoločnej kruhovej miestnosti a som s ľuďmi. Tak by to malo fungovať?

Presne to je princíp tohto „komunitného“ domčeka a presne pre to som ho nazvala Slnko. Vmestilo by sa doň 9, maximálne 11 samostatných bytov. Možno by sa niečo také hodilo napríklad aj pre matky s deťmi, no napokon som sa tejto myšlienky na koncentrovanie ľudí istého veku či v istej životnej situácii vzdala. Veď je to blbosť!  Zas by z toho bol len hospic, slobodáreň alebo domov pre osamelé matky a to som nechcela.

Predsa aj v živote sme „namiešaní“ a funguje to, tak prečo by aj v domčeku nemohli byť rozličné typy ľudí? Starší by prispievali svojimi skúsenosťami a môžu strážiť deti osamelých či slobodných matiek, ak by mali zdravotné ťažkosti, pomôžu zas matky im, mladí bez partnerov by pomáhali s praktickým chodom domčeka, hendikepovaní by sa v takejto skupine dobre integrovali. Jedinou podmienkou vstupu do komunity by teda bolo to, že človek žije sám.

Tuším sa z toho tak trochu vykľulo sociálne laboratórium reálneho života. :-)

To je dobre. Ak je človek žijúci sám obklopený pármi alebo rodinami, môže sa dostať do izolácie a pocitu smútku z toho, že je sám. V takomto domčeku by boli všetci sami, nebolo by s kým sa porovnávať. Obyvatelia by dokonca mali skvelú možnosť zistiť, ako sa so samotou vyrovnávajú ostatní, komunitný život by ich „prinútil“ prispievať k jeho chodu.

Život predsa nemusí byť len o rodinnom šťastí a spolužití v páre, funkčné spoločenstvo ľudí môže vyzerať práve takto a „cudzí“ ľudia nám napokon môžu pomôcť viac ako najbližšia rodina. A budú si hovoriť, ako ich skvelo dala dokopy samota. J

Neprinieslo by to ako vedľajší produkt úsporu aj pre ekonomiku štátu, ak by skupina ľudí vytvorila takto fungujúcu komunitu?

Určite. Nedokážem to prepočítať, na to sú iní odborníci, ale som presvedčená, že áno.

Chcela by som však zdôrazniť, že v nej vôbec nemusia byť ľudia, ktorí sa zúfalo cítia osamelí, a preto vyhľadajú komunitný spôsob života. Nemajú to byť zúfalí nešťastníci, ktorým nič nevyšlo a toto je pre nich posledná stanica. J Projekt Slnko práveže podčiarkuje aktívnu normalitu, bude združovať ľudí riadiacich sa heslom „chcem byť sám, ale práve týmto spôsobom chcem byť aj v kontakte s inými“.

Kto bude mať chuť na pokoj, bude vo svojom byte. Jeho jedna stena bude však dverami vždy spojená s komunitou, so stredom, so „Slnkom“, tam bude cítiť zjednocujúcu silu, ktorá týchto ľudí spája. Takže kto bude mať chuť na spoločnosť, stačí ak otvorí dvere. :-)

Nech, prosím, nikto nezalamuje rukami, čo si počneme s takým množstvom osamelo žijúcich ľudí, obzvlášť so seniormi (ktosi pre nich vymyslel príšerný výraz „prestarlí“). V takejto komunite budú tí, čo chcú žiť v spoločenstve a vyjadrí to aj samotná architektúra budovy.

Ak si budú ľudia navzájom pomáhať a využívať množstevné zľavy pre takýto veľký kolektív, môžu znova šetriť, tentoraz na vlastných výdavkoch. Počítaš v projekte aj s tým?

To by bolo ideálne, veď mnohé služby sa naozaj dajú nastaviť ekonomickejšie, ako keby bol každý sám – dovoz potravín, služby zdravotníka, upratovacie služby, čokoľvek, čo za bežných okolností využíva rodina.

Myslím, že komunitné správanie v nás stále je, veď často takto úplne spontánne fungujú napríklad susedské vzťahy v petržalských panelákoch. J Navyše, nie je to tak dávno, čo fungovali viacgeneračné domácnosti, kde si starí rodičia, rodičia a deti navzájom pomáhali. Nehovoriac o najstarších spoločenstvách, ktoré takisto spoločne zháňali potravu, udržiavali oheň, starali sa o deti a starých. Takže sa vlastne vraciame k prapôvodnému modelu. :-)

Vyzerá to výborne, počúva sa to ešte lepšie. Je reálne, že sa „projekt Slnko“ bude aj realizovať?

Verím, že áno. Treba na to pozemok a hlavne ľudí, ktorí by myšlienke takisto verili, ktorým by sa páčila a možno by domysleli ďalšie súvislosti. A potom stačí už len realizátor a môže sa stavať prvé pilotné „Slnko“. :-) Veľmi rýchlo by sa ukázalo, aké benefity prináša.

Samozrejme to nebudú žiadne sociálne podniky, záujemcovia o bývanie v takomto domčeku by si svoj byt regulárne kúpili a zaplatili. A boli by uzrozumení s princípom spoločenstva, ktoré si v ňom bude deliť úlohy, pomáhať si a kooperovať. Jasné, že aj keď je spokojný človek sám, má so všetkým viac práce, lebo naozaj musí riešiť každú maličkosť. V domčeku však už nebude platiť „som na všetko sám“, no ani paternalistické „a teraz sa o mňa postarajte“. Čo si spoločenstvo dohodne a spraví, to bude mať.

Nuž, toto je teda dlhodobý projekt nás, čo chceme využívať výhody samostatného života a pritom fungovať v komunite. Páčilo by sa to aj vám? :-)

 

 

cheap-43900_1280

Naša populácia starne. Nie je to nikoho vina. :-) To, že pribúda ľudí nad 60 rokov, je v prvom rade výsledok stále sa zlepšujúcej zdravotnej starostlivosti a našej schopnosti liečiť (a aj vyliečiť) choroby, ktoré boli ešte donedávna smrteľné.

Aj spôsob života ľudí v civilizovaných krajinách sa mení k lepšiemu – rešpektujeme prevenciu, dávame si čoraz viac pozor na to, čo jeme, relaxujeme a športujeme. Výsledkom je aj trvalo rastúci počet seniorov, vlastne, s trochou šťastia sa asi väčšina z nás bez problémov dožije osemdesiatky. :-)

Píše sa rok 2015, no prognostici vedia odhadnúť štruktúru našej populácie aj v roku 2030, ba dokonca majú indície aj pre rok 2050. Singlisti budú pribúdať najmä v najvyššej vekovej kategórii, predpovedá  RNDr. Branislav Šprocha, PhD. z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.

„Ak berieme do úvahy osoby vo veku 62 rokov a viac, treba povedať, že ich počet a podiel bude v najbližších rokoch naozaj pomerne prudko rásť. Mimochodom, stredná dĺžka života za posledných 25 rokov takmer nepretržite rastie a nič nenasvedčuje tomu, že by to nemalo pokračovať aj v ďalších dekádach. Okrem predlžovania života je hlavným hnacím motorom tohto trendu u nás posúvanie početných generácií narodených po druhej svetovej vojne do seniorského veku.

Ešte viac sa tento efekt zvýrazní, keď si uvedomíme, že od začiatku 90. rokov pôrodnosť na Slovensku prudko klesala, nepomer medzi seniormi a deťmi sa výrazne prehĺbil a stále prehlbuje.

Najpravdepodobnejší stredný scenár našej populačnej prognózy predpokladá, že do roku 2030 by počet osôb vo veku 62 a viac rokov mohol vzrásť na 1,37 milióna, čo je približne 25 % celej populácie Slovenska (v súčasnosti je seniorov zhruba 930 tisíc a tvoria necelých 18 % populácie). V roku 2050 by ich počet mohol vzrásť až na takmer 1,9 milióna, čo je takmer 35 %. Slovensko by sa tak zo súčasnej pozície jednej z najmladších populácií v Európe relatívne rýchlo dostalo medzi tie najstaršie.“

Viac informácií o prognóze vývoja rodín a domácností na Slovensku nájdete TU.

generation-453136_1280

Nerobte tragédiu z toho, ak v najbližšie dni nebudete práve prežívať romantické poblúznenie, očarenie z darčekov od milovanej osoby a ani intenzívny rodinno-spoločenský styk v obkľúčení jedla a pitia čo hrdlo ráči. Šťastné, pokojné a celkom veselé sa dajú prežiť aj keď ste single, dokonca aj keď ste single a ešte aj na dôchodku. :-)

O tom, ako môžu vyzerať Vianoce ľudí, ktorí aj počas sviatkov potrebujú servis a opateru, mi porozprávala koordinátorka opatrovateľskej služby Empatia Mgr. Andrea Vaňová.

Poskytujete vaše služby aj počas sviatkov? Sú klienti, o ktorých sa nemá kto z rodiny postarať a musia nastúpiť vaše opatrovateľky?

Áno, stretávame sa so situáciami, keď pripravujú aj štedrovečernú večeru v domácnosti prijímateľa našej služby. A nie sú to vždy len osamelí či bezdetní seniori. Niekedy sa stane, že rodina na vianočné sviatky odcestuje a zabezpečí pre svojho seniora prípravu štedrej večere práve prostredníctvom našej opatrovateľky.

Máme v starostlivosti aj celkom osamelých, ktorí – pokiaľ je to možné – chcú zostať vo svojom prostredí. Aj v takom prípade pomôže s prípravou štedrej večere naša opatrovateľka.

Nakupuje pre nich teda aj vianočný sortiment?

Presne tak. Dokonca sa stáva, že to nie sú len veci potrebné na prípravu štedrej večere, ale sme poverení aj kúpou malého darčeka. Senior chce byť pripravený na situáciu, že by niekto zo vzdialenejšej rodiny za ním prišiel.

Ako prežívajú sviatky klienti, ak sú počas nich viac v kontakte s vašimi opatrovateľkami ako s rodinou?

Vo väčšine prípadov (ak zabezpečujeme služby u seniora, ktorého rodinný príslušník je napríklad služobne mimo republiky) sa rodina snaží vziať si ho aspoň na Štedrý deň k sebe. Ďalšie dni sú však sami doma.  Mnohí to však nepociťujú ako nevýhodu – majú svoj režim a svoje zvyky, ktoré v inej domácnosti väčšinou nemôžu dodržiavať a chýba im to. Taktiež, ak niekto žije sám, je už na samotu zvyknutý. Horšie ju znášajú seniori, ktorí  by chceli tráviť viac času s rodinou, no počas života sa vytvorili medzi jej členmi také bariéry, že ich nenavštevujú ani vnúčatá , hoci často žijú v rovnakom meste.

Väčšina z nich má však pekné spomienky trávené na Vianoce ešte v rodičovskom dome. O nich vedia aj dlho a pekne rozprávať.

Čo by ste poradili starším ľuďom, ktorých čakajú sviatky osamote?

Určite je dobre, keď si ich vedia spríjemniť lepším a výnimočnejším jedlom, obľúbenými koláčikmi, či nie bežným nápojom. Vtedy majú radosť z výnimočného dňa.

Na druhej strane, nie je veľmi dobré neustále spomínanie  na Vianoce ako na sviatky, keď je celá rodina spolu. Dnes je predsa bežné, že deti s rodinami žijú v iných mestách, štátoch aj na iných kontinentoch ako ich rodičia. Ani také rodiny nie sú fyzicky spolu. Dôležitý je pocit spolupatričnosti. Tu vidíme hlavne vo veľkých mestách priestor pre komunity osamelých seniorov a akési „kreatívnejšie“ prežitie sviatkov. Darčekom môže byť pre nich napríklad aj požičanie dobrej knihy, ktorá ho zaujme, dobrý časopis, DVD so zaujímavým, úsmevným alebo komickým filmom. Myslím, že v tejto oblasti máme veľký priestor na zlepšovanie. Veď senior nepotrebuje dlhú návštevu, stačí, aby vedel, že niekto z okolia na neho myslí.

Prekvapil vás niekto z vašich klientov nečakaným darčekom alebo láskavosťou, ktorá vám utkvela v pamäti?

Stalo sa, že pani, ku ktorej chodila dlhšiu dobu rovnaká opatrovateľka, zatelefonovala do koordinačného strediska s tým, či jej môžeme povedať, kedy má jej opatrovateľka narodeniny. Že by jej rada niečo podarovala k sviatku. :-)

(Larisa)

family-515530_1280

Priznávam sa bez mučenia, že pre mňa sú koncoročné sviatky spojené so zimnými prázdninami takisto kritické. Toľko súvislej nudy, keď sa moji kamaráti či pracovní partneri rozcestujú po celom Slovensku, keď nefunguje väčšina inštitúcií  a prakticky všetci si hovoríme, že „to doriešime po sviatkoch“ – to všetko ma privádza do zúfalstva.

Ale nie z môjho single stavu, lež preto, lebo málokto dvíha telefón a národ ako taký nepracuje. Koncom roka sa teda programovo pripravujem predovšetkým na zaháľku, nulový pracovný výkon a čistú nudu. :-) A ani začiatkom roka sa to veľmi nelepší, vtedy sa pre zmenu dozviete, že „to vyriešime po prázdninách“ a to aj od ľudí, ktorí deti nemajú. V žiadnom prípade si preto nedávam po Silvestri predsavzatia typu čo na Nový rok, to po celý rok. Kam by som sa dopracovala po ničnerobení, ktoré by trvalo 365 dní!

Nuž, toto trápi v tomto ročnom období mňa. :-) Ale diagnóza nuda nie je nebezpečná.

O tom, ako prežiť Vianoce  bez toho, aby na vás padli depresie zo samoty (dobrovoľnej alebo nedobrovoľnej), som sa porozprávala so psychologičkou Mgr. Luciou Alakšovou.

Sviatky “pokoja, lásky, radosti a hojnosti” sú pre mnohých single ľudí kritickým obdobím. Prečo vlastne?

Asi preto, že na single nikto v reklamách nemyslí. Stále sa podľa nich máte s niekým spájať, volať svojej rodine, partnerovi, deťom, a to je trochu nápor aj na tie najsilnejšie povahy.

Kritické je toto obdobie pre niektorých práve preto, že z každej strany počúvajú, že „nikto by na sviatky nemal byť sám”. Nepriamo to môže niektorým osamelým ľuďom evokovať pocit nedostatočnosti, neschopnosti, pocity viny za samotu.

Stretli ste sa s nejakým extrémom čo boli schopní pod tlakom vianočnej atmosféry spraviť? Traduje sa, že ľudí prepadnú hlboké depresie a nezriedka si aj siahnu za život.

Osobne som vo svojej praxi zatiaľ takého kritické chvíle neriešila. Zatiaľ všetci moji „single pacienti“ zapli záložný generátor a niečo vymysleli. Netreba sa báť robiť nové veci, napríklad vianočný pobyt v kúpeľoch alebo v hoteli je skvelým nápadom.

Odporúčam nebrať veci, a teda ani Vianoce, až tak vážne. A treba sa trochu pripraviť na to, že vás šťastné páriky a rodinky budú obklopovať. Ale zároveň vás môžu obklopovať aj single ľudia. Preto je to všetko o vnútornom nastavení a zameraní pozornosti.

 Vianoce v nás majú predovšetkým spúšťať pocit vďaky a ozajstnej spolupatričnosti bez ohľadu na to, či práve s niekým zdieľame domácnosť alebo nie. Je to tak, že si v tomto období mnohí naozaj „vyjasňujú vzťahy“ a naberú odvahu otvorene hovoriť s partnermi, rodičmi alebo deťmi?

Áno, Vianoce majú takú čarovnú moc, že spájajú ľudí. Alebo aspoň minimálne podnecujú mnohých kontaktovať sa s rodinou, či s priateľmi, s ktorými dlho neboli. Je to rovnako aj čas bilancovania, zhodnocovania uplynulého roka, príchodov, odchodov, návratov, šťastných či smutných okamihov života. Preto je prirodzená väčšia otvorenosť v komunikácii. Zároveň ju však netreba chápať ako povinnosť. Odporúčam porozumieť najprv vlastným pocitom, potrebám a počúvať svoju intuíciu.

Môže na človeku zanechať stopy, ak naozaj strávi sviatky sám? Bombardovaný láskou a šťastím z reklám, filmov a obchodov.

Pripadá mi nenormálne, aby sme už od septembra videli v obchodoch čokoládových Mikulášov a od októbra počúvali reklamy na vianočné zvýhodnené balíčky operátorov. Toto je pre každého z nás, či už single alebo nie, bohatá nádielka, ktorá skúša našu trpezlivosť. Do podvedomia sa nám vrýva, že správne a zdravé je jedine život (minimálne) vo dvojici. Zabúda sa brať ohľad na to, že život nie je vždy idylkou z reklamy, prípadne, že single život je rovnako hodnotný. A či môže prežitie sviatkov osamote zanechať nejaké stopy? Na niekom áno, na niekom nie. Dovolím si povedať, že mnohé závisí od osobnosti jedinca a od jeho spokojnosti a vyrovnanosti s daným stavom.

Za najrizikovejšiu skupinu v čase sviatkov považujem seniorov, ktorí žijú sami. Čo by mali ich blízki spraviť, aby sa vyhli skeptickým úvahám typu “však na budúce Vianoce tu už určite nebudem”?

Takáto úvaha súvisí s osobnosťou seniora. Nemyslím si, že sa ten výrok vzťahuje len na Vianoce. Ale aj na narodeniny, meniny, výročia a rôzne iné akcie J Zabúdame na ľudskú blízkosť. Akosi sa vytráca nezištná pomoc a príjemné úsmevy. Spomeňte si (či už ste single alebo nie), kedy naposledy ste išli po ulici vysmiaty len tak bezdôvodne?! Alebo kedy ste potešili niekoho cudzieho nejakou maličkosťou? Kedy ste susede pochválili kabát alebo kolegyni položili na stôl čokoládu iba tak? Alebo dieťaťu v obchode podali 50 centov, aby si mohlo kúpiť nálepky? Z takýchto maličkostí sa skladá naša životná a duševná pohoda. Robiť radosť druhým a nečakať za to nič. To isté platí aj na Vianoce a seniorov. Skúste suseda ponúknuť vianočným punčom alebo mu položte pred dvere nejakú sladkosť. Ako prekvapenie. Nemusíme robiť veľké veci na to, aby sme druhým dobili baterky.

(Larisa)

 

oliva

Poznám to sama veľmi dobre. Ak potrebujem zavesiť nový obraz, predĺžiť krátky kábel k zvlhčovaču vzduchu, prilepiť odlepený dlažbový sokel, vymeniť tú čudnú plynovú vzperu v kuchynskej linke, neporadím si s tým sama.

Začnem vtedy listovať v telefónnom zozname a pátrať po manuálne zručnom kamarátovi, čo mi príde pomôcť. Čo vám budem hovoriť! Presvedčiť niekoho, aby vám prišiel vymeniť JEDEN vypínač alebo navŕtať JEDNU dieru, chce občas jedno nadľudské úsilie. Keďže nás singlistov (s podobnými starosťami) je stále viac, pribúdajú aj šikovné firmy a jednotlivci, ktorí nám vedia vyjsť v ústrety. Bratislava a okolie je napríklad miestom pôsobnosti Ľubomíra Olivu. Zatiaľ sme boli spolu len na káve, aby mi porozprával o svojom podnikaní v segmente „hodinový manžel“, ale jeho služby budem  celkom určite aj aktívne využívať. :-)

Ako ste sa k tejto zatiaľ pomerne netradičnej profesii dostali?

Skoro dvadsať rokov som pracoval v Rakúsku vo väčšej firme ako elektrikár. Už vtedy ma najviac bavilo práve keď sme chodili k „malým“ klientom. Po návrate na Slovensko som sa zamestnal v rovnakom sektore, no z prístupu našich „podnikateľov“ som bol rozčarovaný. Väčšinou chceli, aby som bol s prácou hotový čo najrýchlejšie, a ponáhľal sa k ďalšiemu klientovi. Pritom v Rakúsku sme odchádzali, až keď sme po práci spravili ešte aj poriadok. Po našom odchode bývalo v byte čistejšie ako predtým.

Na Slovensku niečo také nie je zvykom?

Práve naopak. Zamestnávateľ ma naháňal, aby som prácu zbúchal čo najskôr a bežal ďalej. Na niečo také som nemal žalúdok. Prešiel som radšej k realitám, no tam som opäť narazil na požiadavky klientov: neviete, kto by nám byt vymaľoval, vymenil batériu, vyčistil kachličky? Tí, čo byty prenajímajú alebo predávajú, ich chcú dať do poriadku, no nemajú na to čas alebo to ani nevedia. Ponúkol som sa, že to spravím, a tak sa začalo moje vlastné podnikanie.

Kto vaše služby využíva?

Naozaj veľa osamote žijúcich ľudí, predovšetkým starších, no takisto aj páry. Keď má napríklad manžel snahu vymeniť batériu a nepodarí sa mu to, volá mi jeho manželka. J Ale za to sa netreba hanbiť. Aj ja sa priznám, že niečo neviem – určite si netrúfam na plynové spotrebiče – a radšej sprostredkujem odborníka. Zapojiť lampy, sporáky, digestory, to áno, ale plynu sa nerozumiem.

Starší ľudia volajú aj kvôli drobnostiam. Mám klientku, ktorá mi rovno povie: ani som vás nepotrebovala, ale vaša spoločnosť mi dodá toľko energie. Však som jej to vtedy ani neúčtoval, viem, že ma odporučí ďalším a to si vážim. A ešte aj koláčik upiekla. :-) Seniorom často robím aj nákupy.

To musí byť medzi vami už veľmi dôverný vzťah, ak vám zveria aj svoje peniaze.

Mám pani, čo jej robím veľký nákup raz do mesiaca. Dá mi lístoček so zoznamom a aj poznámkami, čo mám priniesť z Kauflandu, čo z Tesca a čo z Lidlu. Tesco už má aj vlastnú službu, že vám dovezú nákup až domov, no ostatné reťazce nie. Všetko nakúpim, pani si to dá doma do mrazničky a nemusí sa s ťažkými vecami ťahať sama. Mám už zopár klientov, ktorí využívajú aj odvoz k lekárovi.

Veď k lekárovi sa v prípade potreby môžu odviezť taxíkom, nie?

Môžu, dokonca vás taxikár aj počká, ale ja odprevadím klienta až do čakárne, prípadne s ním idem dovnútra do ambulancie, ak s tým súhlasí a pomôže mu to. Robím aj asistenta telesne postihnutým, predovšetkým pre svalových dystrofikov cez nadáciu Belasý motýľ, takže mám na to kvalifikáciu. Do môjho auta sa vmestí aj pacient s vozíčkom. A ak potrebuje doma napríklad pomôcť s tým, že mu fúka do bytu spod prahu, vyriešim to.

O aké služby majú ľudia najčastejšie záujem z vašej ponuky?

Najviac o výmenu vodovodnej batérie, potom je to navŕtanie dier, osadenie políc a poskladanie nábytku. Ak napríklad naozaj potrebuje pomôcť žena, idem spolu s ňou ako „manžel“ na nákup. Ona si vyberie farbu, dizajn, cenu, ja strážim praktickú stránku – napríklad či sa batéria, ktorá sa jej páči, dá namontovať do jej umývadla. Ak je tovaru veľa, ak nakupuje napríklad nábytok, prevážame ho mojím autom.

Tak to potom asi nie ste „hodinový“, ale strávite s klientom viac času.

Závisí od toho, aké je zadanie. Niektorí majú všetko pripravené a naozaj sa u nich zdržím tridsať minút a odchádzam. Ale väčšinou už pochopili, že čas nehrá až takú rolu. Veď ak si objednáte dovoz nábytku alebo hoci novej práčky do bytu, vyložia vám tovar pred vchodom a o ostatné sa postarajte sami. Prípadne si účtujú nehorázne peniaze za vynesenie do bytu, napríklad 5 € za každé poschodie. Ak vám vynášajú nábytkovú zostavu napríklad na štvrté poschodie a otočia sa niekoľkokrát, môže vás to všetko vyjsť aj o sto eur viac! Ak si objednajú mňa, za deväť eur na hodinu pračku vynesiem, zapojím, sprevádzkujem a ešte aj odnesiem do odpadu polystyrén, v ktorom došla zabalená. Osobitne sa účtuje len doprava.

Úplne inak vyzerá cenotvorba, ak si ma objednajú do záhrady porýľovať, či urobiť údržbu chatky. Jeden klient ma napríklad berie do Tatier, aby som mu v chate poopravoval, čo sa pokazilo a pripravil ju na zimnú sezónu.

Stalo sa vám, že sa niekto pokúsil zneužiť vaše univerzálne schopnosti?

Občas sa to vyskytne. Zavolali si ma na výmenu jednej prasknutej kachličky, no keď som dorazil, zistil som, že vymeniť treba štyri. A ešte mi navrhli, či by som teda neoklepal celú kúpeľňu a nanovo ju nevykachličkoval. Ja nie som kachličkár, jednu vymením a zapasujem novú, ale poznám svoje hranice. Jednoducho chceli ušetriť na profi kachličkárovi, lebo ten si účtuje inú hodinovú sadzbu ako ja.

A stalo sa vám napríklad aj to, že si vás niekto zavolal kvôli naozaj banálnej oprave, ktorú by človek  mohol zvládnuť sám?

To sa deje pravidelne, napríklad keď potrebujú vyčistiť sifón. Ale rozumiem aj tomu, však niektorí ľudia sú si nie istí, či ho potom namontujú správe späť tak, aby im nepresakoval. Inokedy som zas cestoval cez celú Bratislavu kvôli výmene žiarovky. :-) Klient na tom naozaj trval – tak sa bál elektriny, že si na to sám netrúfal.

Pôsobíte v tejto branži už niekoľko rokov. Aký je trend? Využívajú ľudia služby hodinového manžela často?

Áno, takých ľudí pribúda. Sú opatrní, hlavne seniori  skutočne myslia na to, že by si nemali púšťať cudzích ľudí do bytu. Preto je pre mňa veľmi dôležitá referencia, že je na mňa spoľahnutie a mnohí mi s dôverou nechajú aj kľúče od bytu, keď napríklad maľujem. Vedia, že spravím nielen svoju prácu, ale ešte aj urobím poriadok. Možno tomu venujem čas navyše, no nezaúčtujem si ho. Pre mňa je dôležité, že je klient spokojný. Akurát raz volala pani a informovala sa na, či jej ako „hodinový manžel“ vyjdem v ústrety, no mala záujem o druh služieb, ktoré neposkytujem. :-) Vysvetlil som jej, že nie som „muž na hodinu“, ale domáci majster. Ale pobavilo ma to.

Ak práve tento druh služieb občas potrebujete, obráťte sa s dôverou na Ľubomíra Olivu. Všetky ďalšie informácie aj s kontaktom nájdete na stránkach www.drobneopravy.sk

(Larisa)

 

obrazok

Určite je aj medzi vami veľa takých, ktorým stará mama či starý otec vždy pred sviatkami vraví „mne už nič nekupuj, veď všetko, čo potrebujem, mám“. Vy nejaký darček kúpiť chcete, no netúžite po tom, aby zostal odložený, zabudnutý a nikdy nepoužitý v skrini.

Pravdepodobne ani vaši starí rodičia (alebo rodičia, ktorí sú už tiež v seniorskom veku), obzvlášť ak žijú sami, netúžia po módnych výstrelkoch, tabletoch a najnovších mobilných telefónoch, šminkách, parfémoch, drahých krémoch alebo adrenalínových dovolenkách. Chcú sa dobre cítiť a bezpečne pohybovať v priestore, ktorý poznajú. Dovolím si tvrdiť, že praktický darček, vďaka ktorému sa tieto parametre posilnia, im naozaj spraví veľkú radosť.

Mne preto spravilo veľkú radosť, keď som mesiac pred Vianocami objavila obchod s vychytávkami presne tohto typu. :-)

Okamžite som pre moju 86-ročnú mamu kúpila protišmykové návleky na obuv. Pomôžu aj pri chodení po pôvodnom socialistickom linoleu v kuchyni, no hlavne keď sa v zime vyberie hoci len vyniesť smeti. Odmieta používať paličku, lebo veď jej „zavadzia pri chôdzi“, no na tieto nenápadné  návleky ju snáď nahovorím.

V obchode som v ruke držala aj ďalšie užitočné veci, ktoré by sa myslím hodili aj mne! Veľmi sa mi páči pomôcka na otáčanie kľúča (podržanie skrutky alebo úchytiek na skrini). Geniálna vecička hlavne pre ľudí, ktorých už prsty veľmi neposlúchajú. Kovové zúbky „uchopia“ kľúč a oveľa ľahšie ho otočíte vo dverách.

No a v ponuke majú aj niekoľko „seniorských“ telefónov s veľkými tlačidlami a číslami. Svojich najbližších si môžu predvoliť a pre jednoduchosť vyznačiť fotografiami. K telefónu patria aj SOS tlačidlá, ktoré zašlú na vaše číslo SMSku, ak napríklad človek opustí byt (čo je veľmi užitočné napríklad pri Alzheimerovej chorobe). Umožnia tiež prijať hovor bez nutnosti zdvihnúť slúchadlo, teda napríklad, keď človek v byte spadne, zraní sa a nedokáže prísť ani k telefónu a zavolať si pomoc.

Obchod Pro Senior nájdete v Bratislave na Zámockej č. 24 alebo na webovských stránkach www.proseniorshop.sme.sk. Nájdete tam množstvo ďalších pekných a užitočných vecí.