chainlink-691921_1280

Asi budete so mnou súhlasiť, že nech si do kolonky “rodinný stav” píšete čokoľvek, má to svoje výhody aj nevýhody. Viete pomenovať plusy aj mínusy, či už patríte medzi slobodných, ženatých a vydaté, rozvedených alebo ovdovených, dokonca aj ak sa počítate medzi masu singlov. Objavila som však aj zvláštnu podmnožinu ľudí v takom prapodivnom „stave“, že nech pátram ako pátram, nenachádzam na ňom vôbec žiadne pozitíva.

Narazila som na ňu vďaka môjmu kamarátovi hercovi Dušanovi Cinkotovi a jeho manželke Zuzke. On sedí už tretí rok v base, ona ho môže len občas na chvíľu navštíviť. Ich vzťah prechádza skúškou, akú si väčšina z nás nevie ani predstaviť. Však kto by si to vôbec chcel dobrovoľne predstavovať alebo nebodaj vyskúšať na vlastnej koži?

Milujú sa, no pritom nemôžu byť spolu. Tvoria pár, ale každý je čudným spôsobom úplne sám. Nedá sa to porovnávať ani so vzťahom na diaľku, lebo aj keď je vaša láska v Austrálii alebo na Galapágoch, môžete si písať, telefonovať a skajpovať do nemlátom, prípadne zdvihnúť zadok a letieť za ňou do ľubovoľnej časti sveta. Ak sa však ocitne za mrežami, môže vás deliť len pár kilometrov a vy sa celé roky vidíte len občas, cez plexisklo a pod dohľadom väzenskej stráže.

Ako to funguje naozaj? Majú manželia možnosť byť aspoň chvíľu osamote? Alebo je povinný celibát súčasť trestu a prevýchovy? Odpovede na tieto a ďalšie otázky mi poskytol podplukovník Mgr. Adrián Baláž, riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave.

Ako často sa vlastne môžu stretávať odsúdení so svojimi partnermi? Platia iné pravidlá pre ľudí zaradených v rôznych stupňoch stráženia?

Platí zásada, že čím je vyšší stupeň stráženia, tým väčší je rozsah obmedzení. Odsúdený má právo prijímať návštevu blízkych osôb v určenom čase najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní dvoch hodín.  Odsúdeného môže súčasne navštíviť najviac päť osôb vrátane detí. Ak má odsúdený viac ako štyri deti, toto obmedzenie neplatí pre deti odsúdeného.

Návšteva odsúdeného v ústave s minimálnym stupňom stráženia a v ústave so stredným stupňom stráženia sa vykonáva spravidla priamym kontaktom, návšteva odsúdeného zaradeného do ústavu s maximálnym stupňom stráženia sa vykonáva spravidla bez priameho kontaktu.

Ako také „stretnutie priameho kontaktu“ v praxi vyzerá?

Návštevy prebiehajú spravidla v priestoroch na to určených. Počas návštevy je zakázané odovzdávať alebo prijímať peňažné prostriedky, korešpondenciu alebo iné veci. Pred začiatkom a po skončení návštevy sa vykoná osobná prehliadka odsúdeného osobou rovnakého pohlavia. Za priebeh návštev zodpovedá určený príslušník zboru, ktorý pred návštevou poučí odsúdeného a návštevníkov o zásadách správania pri návšteve a odpovedá na ich prípadné otázky.

Pri prvej návšteve sa partneri teda asi pýtajú, či sa môžu so svojím odsúdeným manželom alebo manželkou objať a pobozkať.

Počas návštevy priamym kontaktom sa odsúdený môže s navštevujúcimi osobami privítať a rozlúčiť podaním ruky, objatím a krátkym pobozkaním. Počas návštevy nie sú povolené intímne prejavy ako dlhotrvajúce bozky, sedenie na kolenách (s výnimkou neplnoletých detí), dotyky, ktoré by ohrozovali mravnosť; ostatné prejavy fyzického kontaktu ako pohladenie a držanie sa za ruku sú prípustné.

Aké možnosti na stretávanie s blízkym človekom má odsúdený v najvyššom stupni stráženia?

Vtedy hovoríme o návšteve bez priameho kontaktu. Odsúdený je od navštevujúcich osôb oddelený stavebnou prekážkou, spravidla tzv. plexisklom. Komunikácia odsúdeného s navštevujúcimi osobami je zabezpečená prostredníctvom telekomunikačného zariadenia alebo cez perforovanú stavebnú prekážku.

Čo sa môže stať, ak niekto nevie ovládnuť svoje emócie a prísne predpisy poruší?

Ak odsúdený alebo návštevník napriek upozorneniu nedodržiava zásady správania pri návšteve, ústavný poriadok alebo ohrozuje bezpečnosť ústavu, príslušník zboru návštevu preruší alebo predčasne skončí.

Môžu si okrem občasných návštev partneri písať listy? Kontroluje sa obsah takej komunikácie?

Odsúdený má právo prijímať a na vlastné náklady odosielať korešpondenciu bez obmedzenia. Nahliadnuť do korešpondencie odsúdeného má právo riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru; pritom je oprávnený oboznámiť sa s jej obsahom. Ústav je povinný zadržať korešpondenciu, ak obsahuje informáciu s hanlivým obsahom, informáciu, ktorá môže narušiť účel výkonu trestu alebo jej obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti.

Nahliadnutie do korešpondencie je neprípustné, ak je zrejmé, že ide o korešpondenciu medzi odsúdeným a jeho obhajcom; Kanceláriou prezidenta SR; Národnou radou SR; Úradom vlády SR; Ministerstvom spravodlivosti SR; Generálnou prokuratúrou SR alebo verejným ochrancom práv; štátnymi orgánmi SR a medzinárodnými orgánmi a medzinárodnými organizáciami, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv; súdom; zaslanú odsúdenému diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom cudzieho štátu.

Mám vlastnú skúsenosť, že pri vstupe do väzenia musí aj návšteva odovzdať mobil. Môžu za istých okolností odsúdení komunikovať s vonkajším svetom telefonicky? Aj tieto hovory sa monitorujú?

Odsúdený má právo najmenej dvakrát za kalendárny mesiac telefonovať v trvaní najmenej 20 minút v čase určenom v ústavnom poriadku prostredníctvom telefónneho zariadenia umiestneného v ústave. Ústav je oprávnený elektronicky zaznamenávať údaje o priebehu hovoru. Záznam o priebehu hovoru môže obsahovať len údaje o volaných telefónnych číslach, čase a dĺžke hovoru a pretelefonovanej peňažnej sume. Náklady spojené s telefonovaním znáša odsúdený.

Do väzenia je možné posielať aj balíčky. Hovoria predpisy aj o tom, čo v nich smie a nesmie byť?

Samozrejme. Odsúdený má právo raz za tri mesiace a mladistvý raz za mesiac prijať balík s vecami osobnej potreby obsahujúci fotografie, knihy, časopisy, študijné materiály, potreby na korešpondenciu a iné veci osobnej potreby povolené riaditeľom ústavu do hmotnosti dvoch kilogramov. Balík možno odsúdenému doručiť len prostredníctvom poštového podniku.

Zároveň za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení programu zaobchádzania, plnení pracovných povinností, plnení činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného, výkone prospešných prác mimo ústavu alebo za vykonanie príkladného činu možno odsúdenému udeliť ako jednu z foriem disciplinárnej odmeny povolenie prijať balík do hmotnosti piatich kilogramov.

Takýto balík nemôže obsahovať cennosti; alkoholické nápoje; lieky; jedy; omamné látky, psychotropné látky a prekurzory; tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť alebo ohrozujúce mravnosť; zbrane, strelivo a akékoľvek predmety, ktoré možno zneužiť na zmarenie účelu výkonu trestu alebo na ohrozenie bezpečnosti v ústave;  akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré možno považovať za nebezpečné potraviny alebo ktoré sa nimi môžu prepravou v balíku stať; akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré nie sú v originálnom obchodnom balení alebo boli technologicky spracované akýmkoľvek spôsobom konzervovania v domácich podmienkach, najmä zaváraním v sklených, plastových alebo kovových obaloch sterilizáciou, solením, prisladzovaním, sušením, údením, mrazením a podobne; akékoľvek potravinové doplnky a výživové doplnky alebo cigarety, tabak a iné tabakové výrobky, ak je balík adresovaný mladistvému odsúdenému.

Majú partneri, z ktorých jeden je dlhodobo za mrežami, možnosť kontaktovať sa aj intímne? Je v priestoroch väzení oficiálny priestor na to, aby mohli byť osamote?

Odsúdený je počas výkonu trestu odňatia slobody povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Aktuálna platná legislatíva upravujúca výkon trestu odňatia slobody neumožňuje počas vykonávania návštev pohlavný styk medzi odsúdeným a navštevujúcou osobou.

Ako najvyššiu formu disciplinárnej odmeny môže riaditeľ ústavu udeliť odsúdenému mimoriadne voľno na opustenie ústavu až na päť dní. Mimoriadne voľno na opustenie ústavu nemožno udeliť odsúdenému umiestnenému do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Odsúdenému súdom zaradenému v minimálnom stupni stráženia umiestnenému do otvoreného oddelenia môže zároveň riaditeľ ústavu alebo vedúci otvoreného oddelenia povoliť vychádzku mimo ústavu, aby navštívil blízke osoby mimo tohto oddelenia na čas najviac 48 hodín.

 Pri dlhodobom pobyte vo väzení môže aj nedostatok osobného kontaktu zapríčiniť rozvrat vzťahu. Existujú štatistiky koľko manželstiev či partnerstiev to ustojí?

Zbor väzenskej a justičnej stráže nedisponuje prehľadom rozpadu manželských, resp. partnerských vzťahov primárne spôsobených vzájomnou sexuálnou absenciou.

Známe sú však aj opačné prípady ako rozpad vzťahu – že odsúdený človek počas pobytu vo väzení vstúpil do manželstva. Vyzerá to inak, ako keď sa žení alebo vydáva na slobode?

 Na uzavretie takého manželstva je potrebné súhlasné vyhlásenie snúbencov, ktoré sa uskutočňuje určeným spôsobom, teda pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. V prípade osoby, ktorá sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a má v úmysle uzavrieť manželstvo, nie je fakticky možné uzavrieť manželstvo na matričnom úrade. Zákon o rodine však ustanovuje, že matričný úrad, ktorý je miestne príslušný na vyhlásenie manželstva, na základe písomnej žiadosti oboch snúbencov povolí, aby vyhlásenie snúbenca, že vstupuje do manželstva, urobil jeho zástupca.

 

 

family-286229_1280

Ešte pred tridsiatimi rokmi bol rozvod vnímaný ako veľká hanba pre celú rodinu a o tom, prečo sa Jano s Irenou alebo Karol so Zuzou rozviedli, sa len šuškalo. Dnes je všetko inak.

Podľa štatistických údajov sa v roku 2013 končilo rozvodom až 43 % všetkých manželstiev. Okrem toho sa čoraz viac detí rodí v „netradičných rodinách“ – buď mama a otec nie sú manželia, alebo ani nežijú spolu. Takže tu vyrástla generácia, ktorá pozná celý rad funkčných modelov rodiny: od detí slobodných matiek, cez striedavú starostlivosť, až po ešte netradičnejšie kombinácie pri uzatváraní nových partnerstiev a plodení nových detí, ktoré sa potom kvôli prehľadnosti delia na „moje, tvoje a naše“. :-)

Nemáme zatiaľ praktickú skúsenosť s tým, aký bude ich vzťah k partnerskému životu – tradičný alebo menej tradičný. :-) Nedá sa s určitosťou predpovedať, či sa budú viac orientovať na vzťahy, ktoré budú poznať zo života svojich rodičov a môžeme len tipovať, či budú rozširovať už aj tak početné rady singlistov.

Dáta, ktoré o vývoji slovenskej spoločnosti  v minulom roku nazbieral Prognostický ústav SAV, naznačujú podľa RNDr. Branislava Šprochu dosť jasný trend.

„Počet a podiel detí, ktoré vyrastajú v prostredí poznačenom iným ako denným kontaktom s oboma rodičmi žijúcimi v manželskom zväzku na Slovensku rastie. Okrem nárastu podielu nemanželských detí sa do popredia dostáva aj zvyšujúci sa počet a podiel detí, ktoré zažili rozvod rodičov a prišli tak o každodenný kontakt s jedným z nich (najčastejšie s otcom, keďže koncepcia striedavej starostlivosti na Slovensku vznikla len nedávno a súdy dlhodobo prenášali aj prenášajú starostlivosť o dieťa častejšie na matku).

Skutočne preto môžeme povedať, že vzniká významná skupina detí, ktoré vyrastajú v prostredí, kde rodičia nežijú v manželskom zväzku (najčastejšie ide o osoby s nižším vzdelaním), prípadne sa narodili osamelej žene a ešte častejšie prišli o jedného z rodičov rozvodom.

Neviem o tom, že by na Slovensku existovala štúdia, ktorá by sa zameriavala priamo na rodinný život takýchto detí v ich dospelosti. Niektoré zahraničné výskumy hovoria, že deti z takéhoto prostredia majú v dospelosti krehkejšie manželské alebo partnerské väzby, skôr vstupujú do neformálnych zväzkov, prípadne sa ich manželstvá končia s vyššou pravdepodobnosťou rozvodom.

Jednoznačná odpoveď na túto otázku v prípade Slovenska však podľa nášho názoru v súčasnosti neexistuje.“