sun-146464_1280

Mám úplne najfantastickejšie kamošky na svete, hoci sú single. :-) Aj keď možno práve preto sú single, že si veľmi dobre vyberajú, s kým sa o svoju fantastickú „výbavu“ podelia. :-)Postretlo ma veľké šťastie, lebo Mirina Hochelová (povolaním psychologička) práve mňa zasvätila do svojej skvelej idey! Tá má ambíciu a hlavne aj potenciál zaujať množstvo ľudí žijúcich sólo z najrôznejších dôvodov.

Komunitný spôsob života nie je ničím novým, no spojiť do komunity „pod jednou strechou“ jednoosobové domácnosti je myšlienka odvážna, originálna a priekopnícka zároveň. Vzhľadom na to, akým tempom práve také domácnosti v našej spoločnosti pribúdajú, sa však stáva aj výsostne aktuálnou.

Prečítajte si rozhovor s Mirinou Hochelovou o procese vzniku „projektu Slnko“, ktorý je zatiaľ len na jej nákresoch, no som presvedčená, že pilotný dom bude stáť as soon as possible. J

Samostatne hospodáriacim ľuďom všetkých vekových kategórii by prospelo a aj pomohlo, ak by spojili sily a fungovali a hospodárili spolu. Z tejto hypotetickej myšlienky si prešla k praktickému kroku a načrtla ideu domu, v ktorom by spolu aj bývali. Čo ťa k úvahám tohto typu priviedlo?

Prvý nápad súvisel výhradne so starými ľuďmi, ktorí žijú sami. Sústreďujeme ich v kadejakých zariadeniach, penziónoch pre seniorov, v hospicoch. Nič z toho sa mi nepáči, lebo na Slovensku nevieme tieto služby poskytovať tak, ako som to videla v Holandsku, Anglicku, Kanade alebo USA. Áno, rozumiem argumentu, že tam sú k dispozícii iné financie, no vyriešené je to aj tak logickejšie – senior tam má vlastný, hoci len maličký bytík alebo aspoň pár miestností. Takéto riešenie „imituje“ život v reálnom prostredí, ľudia nie sú ako pacienti v nemocnici v jednotlivých izbách. Navyše si môžu doniesť vlastný nábytok a obľúbené veci, prípadne zvieratko, plus k dispozícii majú všetky služby – sociálne a zdravotné.

Uvažovala som nad tým, že by bolo skvelé, ak by sa tento model podarilo preniesť aj k nám, navyše by takýto systém bývania seniorov mohol mať aj aktívnu časť, napríklad by mali aj kúštik záhradky.

Ty si svoje nápady začala nielen zbierať, ale dokonca aj kresliť. Prečo?

Áno, pretože som vizuálny typ. Všetko si kreslím, dokonca aj tému svojej prednášky si poznačím do takzvanej mentálnej mapy. Potom si lepšie pamätám, kde začnem a kde chcem skončiť. :-)

Aj nápad s domčekom som si začala kresliť a hneď mi prišlo na um, že tí ľudia nemusia byť predsa v nejakej štandardnej budove – čo keby boli na jednej ploche obklopení prírodou. Najlogickejším riešením je v takom prípade kruh, v ktorom jednotliví obyvatelia žijú v jeho výsekoch, či lúčoch a v strede by mali spoločnú miestnosť. Nuž a vlastne to vôbec nemusia byť len starí ľudia! Môže ich spájať to, že práve žijú z rôznych dôvodov sami. Moje úvahy sa jednoducho stále košatili. :-)

Vtedy si prišla aj s nápadom nazvať pracovný projekt Slnko?

Bolo celkom logické, že prišiel s vizuálnou podobou domčeka, ak by bol stavaný do kruhu. Symbolický je však práve jeho stred s priestorom na stretávanie všetkých obyvateľov. Veď hoci by to boli samostatne žijúci ľudia, ak by mali chuť či potrebu sa sociálne družiť, tak práve tu by sa to dalo. Tak, ako kedysi v prvotnopospolnej spoločnosti, by tam mohlo byť ohnisko, môžu si tam spolu pripravovať jedlo a vôbec – je to priestor na všetko zjednocujúce. Na to, čo radi robíme spolu s niekým.

Ako psychologička vedieš s ľuďmi rozhovory o ich najintímnejších stavoch a pocitoch. Aj tvoja profesionálna skúsenosť potvrdzuje, že by takýto typ spolužitia single ľuďom prospel?

Áno, vyplýva to čiastočne aj z toho. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí ma informujú aj o tom, že žijú sami, vedia, že nie sú jediní a nie je to nič ojedinelé. Trend je dokonca taký, že mnohým sa páči žiť single, prenikol k nám individualistický model. Iní žijú osamote, lebo sa im rozpadli vzťahy alebo dlhodobo žiadne nemajú.

V domčeku by však mali byť spokojní jedni aj druhí. Jeho štruktúra rešpektuje túžbu byť sám vo vlastnom byte, a keď mám chuť sa socializovať, otvorím dvere do spoločnej kruhovej miestnosti a som s ľuďmi. Tak by to malo fungovať?

Presne to je princíp tohto „komunitného“ domčeka a presne pre to som ho nazvala Slnko. Vmestilo by sa doň 9, maximálne 11 samostatných bytov. Možno by sa niečo také hodilo napríklad aj pre matky s deťmi, no napokon som sa tejto myšlienky na koncentrovanie ľudí istého veku či v istej životnej situácii vzdala. Veď je to blbosť!  Zas by z toho bol len hospic, slobodáreň alebo domov pre osamelé matky a to som nechcela.

Predsa aj v živote sme „namiešaní“ a funguje to, tak prečo by aj v domčeku nemohli byť rozličné typy ľudí? Starší by prispievali svojimi skúsenosťami a môžu strážiť deti osamelých či slobodných matiek, ak by mali zdravotné ťažkosti, pomôžu zas matky im, mladí bez partnerov by pomáhali s praktickým chodom domčeka, hendikepovaní by sa v takejto skupine dobre integrovali. Jedinou podmienkou vstupu do komunity by teda bolo to, že človek žije sám.

Tuším sa z toho tak trochu vykľulo sociálne laboratórium reálneho života. :-)

To je dobre. Ak je človek žijúci sám obklopený pármi alebo rodinami, môže sa dostať do izolácie a pocitu smútku z toho, že je sám. V takomto domčeku by boli všetci sami, nebolo by s kým sa porovnávať. Obyvatelia by dokonca mali skvelú možnosť zistiť, ako sa so samotou vyrovnávajú ostatní, komunitný život by ich „prinútil“ prispievať k jeho chodu.

Život predsa nemusí byť len o rodinnom šťastí a spolužití v páre, funkčné spoločenstvo ľudí môže vyzerať práve takto a „cudzí“ ľudia nám napokon môžu pomôcť viac ako najbližšia rodina. A budú si hovoriť, ako ich skvelo dala dokopy samota. J

Neprinieslo by to ako vedľajší produkt úsporu aj pre ekonomiku štátu, ak by skupina ľudí vytvorila takto fungujúcu komunitu?

Určite. Nedokážem to prepočítať, na to sú iní odborníci, ale som presvedčená, že áno.

Chcela by som však zdôrazniť, že v nej vôbec nemusia byť ľudia, ktorí sa zúfalo cítia osamelí, a preto vyhľadajú komunitný spôsob života. Nemajú to byť zúfalí nešťastníci, ktorým nič nevyšlo a toto je pre nich posledná stanica. J Projekt Slnko práveže podčiarkuje aktívnu normalitu, bude združovať ľudí riadiacich sa heslom „chcem byť sám, ale práve týmto spôsobom chcem byť aj v kontakte s inými“.

Kto bude mať chuť na pokoj, bude vo svojom byte. Jeho jedna stena bude však dverami vždy spojená s komunitou, so stredom, so „Slnkom“, tam bude cítiť zjednocujúcu silu, ktorá týchto ľudí spája. Takže kto bude mať chuť na spoločnosť, stačí ak otvorí dvere. :-)

Nech, prosím, nikto nezalamuje rukami, čo si počneme s takým množstvom osamelo žijúcich ľudí, obzvlášť so seniormi (ktosi pre nich vymyslel príšerný výraz „prestarlí“). V takejto komunite budú tí, čo chcú žiť v spoločenstve a vyjadrí to aj samotná architektúra budovy.

Ak si budú ľudia navzájom pomáhať a využívať množstevné zľavy pre takýto veľký kolektív, môžu znova šetriť, tentoraz na vlastných výdavkoch. Počítaš v projekte aj s tým?

To by bolo ideálne, veď mnohé služby sa naozaj dajú nastaviť ekonomickejšie, ako keby bol každý sám – dovoz potravín, služby zdravotníka, upratovacie služby, čokoľvek, čo za bežných okolností využíva rodina.

Myslím, že komunitné správanie v nás stále je, veď často takto úplne spontánne fungujú napríklad susedské vzťahy v petržalských panelákoch. J Navyše, nie je to tak dávno, čo fungovali viacgeneračné domácnosti, kde si starí rodičia, rodičia a deti navzájom pomáhali. Nehovoriac o najstarších spoločenstvách, ktoré takisto spoločne zháňali potravu, udržiavali oheň, starali sa o deti a starých. Takže sa vlastne vraciame k prapôvodnému modelu. :-)

Vyzerá to výborne, počúva sa to ešte lepšie. Je reálne, že sa „projekt Slnko“ bude aj realizovať?

Verím, že áno. Treba na to pozemok a hlavne ľudí, ktorí by myšlienke takisto verili, ktorým by sa páčila a možno by domysleli ďalšie súvislosti. A potom stačí už len realizátor a môže sa stavať prvé pilotné „Slnko“. :-) Veľmi rýchlo by sa ukázalo, aké benefity prináša.

Samozrejme to nebudú žiadne sociálne podniky, záujemcovia o bývanie v takomto domčeku by si svoj byt regulárne kúpili a zaplatili. A boli by uzrozumení s princípom spoločenstva, ktoré si v ňom bude deliť úlohy, pomáhať si a kooperovať. Jasné, že aj keď je spokojný človek sám, má so všetkým viac práce, lebo naozaj musí riešiť každú maličkosť. V domčeku však už nebude platiť „som na všetko sám“, no ani paternalistické „a teraz sa o mňa postarajte“. Čo si spoločenstvo dohodne a spraví, to bude mať.

Nuž, toto je teda dlhodobý projekt nás, čo chceme využívať výhody samostatného života a pritom fungovať v komunite. Páčilo by sa to aj vám? :-)

 

 

generation-453136_1280

Nerobte tragédiu z toho, ak v najbližšie dni nebudete práve prežívať romantické poblúznenie, očarenie z darčekov od milovanej osoby a ani intenzívny rodinno-spoločenský styk v obkľúčení jedla a pitia čo hrdlo ráči. Šťastné, pokojné a celkom veselé sa dajú prežiť aj keď ste single, dokonca aj keď ste single a ešte aj na dôchodku. :-)

O tom, ako môžu vyzerať Vianoce ľudí, ktorí aj počas sviatkov potrebujú servis a opateru, mi porozprávala koordinátorka opatrovateľskej služby Empatia Mgr. Andrea Vaňová.

Poskytujete vaše služby aj počas sviatkov? Sú klienti, o ktorých sa nemá kto z rodiny postarať a musia nastúpiť vaše opatrovateľky?

Áno, stretávame sa so situáciami, keď pripravujú aj štedrovečernú večeru v domácnosti prijímateľa našej služby. A nie sú to vždy len osamelí či bezdetní seniori. Niekedy sa stane, že rodina na vianočné sviatky odcestuje a zabezpečí pre svojho seniora prípravu štedrej večere práve prostredníctvom našej opatrovateľky.

Máme v starostlivosti aj celkom osamelých, ktorí – pokiaľ je to možné – chcú zostať vo svojom prostredí. Aj v takom prípade pomôže s prípravou štedrej večere naša opatrovateľka.

Nakupuje pre nich teda aj vianočný sortiment?

Presne tak. Dokonca sa stáva, že to nie sú len veci potrebné na prípravu štedrej večere, ale sme poverení aj kúpou malého darčeka. Senior chce byť pripravený na situáciu, že by niekto zo vzdialenejšej rodiny za ním prišiel.

Ako prežívajú sviatky klienti, ak sú počas nich viac v kontakte s vašimi opatrovateľkami ako s rodinou?

Vo väčšine prípadov (ak zabezpečujeme služby u seniora, ktorého rodinný príslušník je napríklad služobne mimo republiky) sa rodina snaží vziať si ho aspoň na Štedrý deň k sebe. Ďalšie dni sú však sami doma.  Mnohí to však nepociťujú ako nevýhodu – majú svoj režim a svoje zvyky, ktoré v inej domácnosti väčšinou nemôžu dodržiavať a chýba im to. Taktiež, ak niekto žije sám, je už na samotu zvyknutý. Horšie ju znášajú seniori, ktorí  by chceli tráviť viac času s rodinou, no počas života sa vytvorili medzi jej členmi také bariéry, že ich nenavštevujú ani vnúčatá , hoci často žijú v rovnakom meste.

Väčšina z nich má však pekné spomienky trávené na Vianoce ešte v rodičovskom dome. O nich vedia aj dlho a pekne rozprávať.

Čo by ste poradili starším ľuďom, ktorých čakajú sviatky osamote?

Určite je dobre, keď si ich vedia spríjemniť lepším a výnimočnejším jedlom, obľúbenými koláčikmi, či nie bežným nápojom. Vtedy majú radosť z výnimočného dňa.

Na druhej strane, nie je veľmi dobré neustále spomínanie  na Vianoce ako na sviatky, keď je celá rodina spolu. Dnes je predsa bežné, že deti s rodinami žijú v iných mestách, štátoch aj na iných kontinentoch ako ich rodičia. Ani také rodiny nie sú fyzicky spolu. Dôležitý je pocit spolupatričnosti. Tu vidíme hlavne vo veľkých mestách priestor pre komunity osamelých seniorov a akési „kreatívnejšie“ prežitie sviatkov. Darčekom môže byť pre nich napríklad aj požičanie dobrej knihy, ktorá ho zaujme, dobrý časopis, DVD so zaujímavým, úsmevným alebo komickým filmom. Myslím, že v tejto oblasti máme veľký priestor na zlepšovanie. Veď senior nepotrebuje dlhú návštevu, stačí, aby vedel, že niekto z okolia na neho myslí.

Prekvapil vás niekto z vašich klientov nečakaným darčekom alebo láskavosťou, ktorá vám utkvela v pamäti?

Stalo sa, že pani, ku ktorej chodila dlhšiu dobu rovnaká opatrovateľka, zatelefonovala do koordinačného strediska s tým, či jej môžeme povedať, kedy má jej opatrovateľka narodeniny. Že by jej rada niečo podarovala k sviatku. :-)

(Larisa)

puzzle-210791_1280

Je až neuveriteľné ako málo ľudia myslia na tie povestné zadné vrátka. Jasné, že si treba užívať, keď je nám dobre a nekaziť si šťastné chvíle úvahami na tému, že raz ich určite vystriedajú horšie. Tvrdím však, že je obrovský rozdiel medzi chronickým pesimizmom a racionálnymi krokmi, vďaka ktorým budeme na zlé obdobie pripravení.

Spojila som sa s riaditeľkou agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti Harris MUDr. Boženou Bušovou pôvodne so zámerom zistiť, aké služby poskytujú a kto ich môže využívať (s ohľadom práve na špecifiká single ľudí). Žasla som však nad šírkou ich záberu, no ešte viac nad nepripravenosťou ľudí. Väčšina si vraj tradične myslí, že veď „nejako bude“ a potom prichádzajú absolútne zrútení a nepripravení prijať novú neľahkú situáciu. Ak by však o možnostiach starostlivosti vedeli vopred, šok by nebol taký fatálny. Robiť osvetu sa agentúre Harris takisto veľmi neosvedčilo – aj na výstavách a veľtrhoch jej stánok ľudia obchádzajú veľkým oblúkom v presvedčení, že oni niečo také predsa ani zďaleka nepotrebujú.

V tejto „várke“ informácií preto nájdete to najzákladnejšie pre aktívnych singles. Pre ľudí v produktívnom veku, ktorí pracujú, no žijú sami. Veď aj tým sa môže stať, že potrebujú pomoc a musia si všetko sami zorganizovať. Napríklad sa vám pritrafí, že si zlomíte nohu a po pár dňoch v nemocnici vás pošlú do domáceho ošetrenia s nohou v sadre a barlami.

Tak poďme na to!

Je potrebné si najprv vyjasniť aké služby budete po návrate z nemocnice potrebovať. Pomoc s nákupmi? S varením? S domácnosťou? Osobnou hygienou? Alebo vás prepustia s ešte nezahojenou ranou, ktorú je potrebné odborne ošetrovať ? Alebo budete potrebovať liečebnú rehabilitáciu, aby ste sa naučili znova chodiť?  Podľa toho, ktoré služby budete potrebovať, je potrebné kontaktovať konkrétnu agentúru.

1. Ak potrebujete pomoc s domácnosťou, nákupmi, varením a osobnou hygienou (čo sú sociálne služby), musíte kontaktovať organizáciu, ktorá poskytuje OPATROVATEĽSKÚ službu. Vykonávajú ju opatrovateľky, ktoré musia mať primerané vzdelanie, minimálne však opatrovateľský kurz.

A/ Ak chcete získať tento servis za dotované ceny, musíte sa obrátiť na miestny alebo             obecný úrad (sú to verejní poskytovatelia sociálnych služieb) a podať si žiadosť o posúdenie vašej odkázanosti. Existuje šesť stupňov odkázanosti – ak vám prisúdia stupeň II a viac, môžete si podať žiadosť o opatrovateľskú službu. Celý tento proces môže trvať 30 až 60 dní.

B/ Ak nechcete alebo nemôžete tak dlho čakať, obráťte sa na neverejného poskytovateľa sociálnych služieb. Tu si však všetky musíte zaplatiť sami, pretože (až na pár výnimiek) samospráva im žiadne príspevky nedáva.

Aké konkrétne výkony potrebujete si už dohodnete priamo s opatrovateľskou službou či agentúrou (rozsah výkonov je daný zákonom o sociálnych službách 448/2008), vždy to však musia byť výkony týkajúce sa vašej sebaobsluhy. Ak potrebujete zabezpečiť veľké upratovanie či umývanie okien, budete sa musieť obrátiť na upratovacie firmy. :-)

2. Ak potrebujete odborné ošetrovanie napríklad otvorenej rany (čo je zdravotná s       starostlivosť, ktorú vykonáva sestra), je potrebné sa obrátiť na niektorú z agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS). Jej predložíte návrh od všeobecného lekára, ktorý ho vystaví na základe vašej prepúšťacej správy a posúdenia vášho zdravotného stavu.

A/ Ak ste úplne alebo čiastočne imobilní, máte nárok na hradenie tejto starostlivosti zo zdravotného poistenia.

B/ Ak ste mobilní, môžete chodiť na ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia alebo si domácu starostlivosť zaplatíte.

3. Ak potrebujete domácu liečebnú rehabilitáciu, lebo ste po úraze, výmene kĺbu, cievnej príhode alebo ste prekonali nejaké iné ochorenie, ktoré viedlo k poruche vašej hybnosti, môže k vám chodiť fyzioterapeut a rehabilitovať s vami doma. Aj v tomto prípade sa môžete obrátiť na ADOS, ktorá (ak zamestnáva aj fyzioterapeutov), vám túto službu poskytne. Predložíte im návrh vypísaný nielen všeobecným ale aj rehabilitačným lekárom, kde bude napísané, čo navrhujú aby vám ADOS poskytla.

A/ Ak ste nechodiaci, táto služba  je buď čiastočne alebo úplne  hradená zo zdravotného poistenia. Závisí to najmä od podmienok zmluvy medzi poisťovňou a  danou agentúrou.

B/ Ak ste chodiaci, musíte si túto službu zaplatiť .

4. Ak ochorie samostatne hospodáriaci rodič a nedokáže sa o deti postarať, či už krátkodobo alebo dlhodobo, týkajú sa ho všetky horeuvedené možnosti. Ak však potrebuje riešiť špecifické problémy, vzťahuje sa na neho napríklad aj zákon o kompenzáciách (447/2008) alebo zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a kuratele (305/2005) – musí sa však obrátiť na odborníkov v týchto oblastiach.

ČAS A TERMÍNY

Opatrovateľská služba sa poskytuje podľa počtu hodín, ktoré si objednávate, počet hodín za dotovanú cenu je limitovaný. V prípade, že potrebujete, aby k vám opatrovateľka chodila aj v noci, cez víkendy či sviatky, prakticky vždy si to musíte priplatiť.

Ak k vám chodí sestra ošetrovať rany, tak sa zdrží tak dlho, koľko ošetrenie rany vyžaduje (v priemere 20 – 30 minút u jedného pacienta).

Rehabilitácia fyzioterapeutom závisí od toho, aký je rehabilitačný plán a aká je schopnosť pacienta cvičiť (V priemere trvá 30 – 40 minút).

KOMUNIKÁCIA S ÚRADMI

V čase, keď ste imobilní, no potrebujete (často práve preto) osobne komunikovať so zdravotnou a sociálnou poisťovňou, daňovým úradom či bankou, môžete si aj tieto výkony objednať v rámci opatrovateľskej služby. Opatrovateľky sú však väčšinou ženy so stredným a základným vzdelaním, nečakajte od nich vedomosti na úrovni daňového poradcu.

Podľa slov MUDr. Bušovej sa domáce služby stále vyvíjajú podľa požiadaviek klientov. „Aj naša agentúra Harris pravidelne prináša nové služby, o ktorých si myslíme, že o ne bude záujem. Ak nie je, prestaneme ich poskytovať.“ Každý záujemca by sa preto mal v najbližšej agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti informovať, aké služby vie v prípade potreby ponúknuť.

(Larisa)