10934562_10204739780768824_75449sjifi747_n

Mám kuchynskú linku, na ktorej sa dvierka v jej hornej časti otvárajú dohora, a na to, aby sa otvárali ticho, pružne a elegantne v nich slúžia takzvané olejové vzpery. Viem to, lebo som ich už trikrát vymieňala!

Podobne ako čokoľvek iné sa častým používaním opotrebujú, ba priam spotrebujú, načim teda kúpiť nové a vymeniť. Na kúpu stačím sama, na výmenu volám „asistenta“. Niežeby sa práve pri tejto operácii končili moje schopnosti singla poradiť si s bežnými kutilskými prácami, zvládla by som aj to, ale potrebovala by som mať tri ruky.

Až taká multifunkčná nie som.

Keď vzpera prestala fungovať prvýkrát, vymontovala som ju (na to mi stačili dve ruky), vložila do kabelky a vyrazila do Hornbachu. Vtedy som totižto vôbec nevedela, ako sa to čudo volá a ako by som predavačovi bez čuda vysvetľovala, čo sa mi to doma pokazilo a potrebujem jedno nové.

Dnes už viem aj to, že vzpery sa delia na olejové a plynové a tie moje nájdem v Hornbachu v uličke číslo12. Krátko po Novom roku som si totiž znova musela ísť doplniť zásoby. Pri odchode ma oviali vône zo stánku s údeninami. Najprv mi nešlo do hlavy, kto považoval za dobrý nápad nainštalovať domáce údené, slaninu a bravčovú masť hneď vedľa rezaného dreva, vzoriek kameninovej dlažby a mlučovaciej kôry, no napokon tá fascinujúca aróma výsostne nezdravých potravín zaúčinkovala aj na mňa. Uvedomila som si, že bez jelenej klobásy nebudem už nikdy v stave tvorivo pracovať, a tak som prstom ukázala na tú, ktorú chcem.

„Jenom jednu?“ Žasol predavač od našich západných susedov.

„Do jednoosobovej domácnosti stačí jedna klobása,“ mykla som plecom. V zlomku sekundy mi preblesklo hlavou, že som mu práve nahrala na smeč o chronicky známom dvojzmysle na čo všetko sa dá údenina v ženskej domácnosti použiť, no nezachytil ho. Pozeral sa na mňa vykoľajene ako pes, ktorý dostal dva povely naraz.

„To vám nevěřím. Neříkejte mi, že nemáte hejno ctitelů.”

„Ak by som mala, tak asi nechodím sem a nekupujem toto,“ zamávala som mu pobavene pred očami olejovou zperou.

„Co to máte?“ Vzbudila som jeho pozornosť tak, ako pred chvíľou on moju svojou voňavou klobáskou. Bez dvojzmyslov, prosím! S citom som ho zasvätila do problematiky vzper a ich využitia v domácnosti a uzavrela to obligátnym povzdychnutím: „Nuž, tak to vidíte. My, samostatné ženy, si naozaj musíme poradiť so všetkým.“

Milý bol a ešte mi aj vyšiel v ústrety a spravil mi na drobný nákup single zľavu.

A vďaka jeho klobáske som si poradila pre zmenu s hladom. :-)

color-fan-497004_1280

Ak ste človek nielen samostatne žijúci, no aj samostatne premýšľajúci (bez rozdielu pohlavia), naozaj nie je nevyhnutné, aby ste si volali odborníka na vymaľovanie jednej či dvoch miestností. Na trhu dnes nájdete úplne všetko, čo potrebujete na to, aby ste to zvládli sami. Kto teda nemá obe ruky ľavé a kľavé, môže sa do toho bez obáv pustiť.

Tu sú základné zásady, ktorými by ste sa mali riadiť:

  • Vypočítajte si plochu, ktorú potrebujete pokryť farbou – to bude základný údaj, čo budú od vás pýtať v obchode (v metroch štvorcových)
  • S dôverou navštívte ktorýkoľvek Baumax či Hornbach, špecializovaný obchod Farby laky, či obchody so sortimentom zameraným na byt a záhradu. Môžete si u nich pozrieť katalóg farieb a tú, ktorú si vyberiete, vám namiešajú vo vami požadovanom množstve.
  • Poradia vám aj aký typ farby si máte zvoliť – niektoré majú dobré krytie (a teda lepšie prekryjú pôvodnú farbu), iné hodvábny lesk, ďalšie sú odolnejšie voči oderu a akrylátové farby sú dokonca umývateľné (hodí sa, ak máte napríklad deti, čo si rady kreslia aj po stenách :-))
  • V tých istých obchodoch nájdete aj bohatý sortiment nástrojov, ktoré budete potrebovať – plochý maliarsky štetec, valček (prípadne aj s vaničkou a stieracím sitkom), vedro na farbu, rebrík, krepovú lepiacu pásku (používa sa na miestach stretu dvoch farieb, napr. medzi bielym stropom a zelenou maľovkou).
  • Na celkom novú stenu, ktorá ešte nebola nikdy maľovaná, použite najprv penetračný náter. Je dobrý na to, aby stena nesala zbytočne veľa farby.
  • Starú maľovku v starom byte je ideálne pred maľovaním ešte umyť mazľavým mydlom (nakupuje sa tiež tam, kde ostatné pomôcky). Zbavíte tak steny usadeného prachu.
  • Steny sa maľujú zhora nadol. Valčekom zvládnete naraz veľké plochy, štetcom dosiahnete do rohov, výklenkov a iných zákutí (napr. za radiátor).
  • Ťažšie sa maľuje strop, preto je ideálne mať na valček nadstavec, s pomocou ktorého na strop dosiahnete. Prvý náter urobte vodorovne s oknami,  po niekoľkých hodinách druhý náter kolmo na okná. Vyhnete sa tým nedokonalostiam maľovky a starú dokonale prekryjete.
  • Rýchlosť schnutia je uvedená na každej nádobe s farbou, vo všeobecnosti jej napomáha teplo. V lete vám teda miestnosť vyschne skôr a ešte lepšie, keď spravíte menší prievan.
  • Nezabudnite prikryť nábytok v miestnosti igelitom, fóliami alebo aspoň starými novinami. Hneď po oprskaní sa dajú všetky vnútorné farby utrieť alebo očistiť vodou, horšie je, ak vám kvapnú na textilnú sedačku (efekt je rovnaký, ako keď ju oblejete červeným vínom – škvrna zostáva naveky!)
  • Hneď po dokončení maľovania poumývajte štetce a valčeky vo vode. Ak zabudnete, farba v nich tak fest zaschne, že stuhnú a môžete ich hodiť do koša, lebo sa už nebudú dať použiť.

Je toho na vás priveľa? Začnite tým, že sa pôjdete pozrieť, koľko krásnych farieb je v ponuke a hneď to vo vás prebudí túžbu zmaľovať svoj interiér!

 

 

 

janka20

Herečka, ktorej talent využívajú tvorcovia filmov a seriálov na Slovensku aj v Čechách, speváčka, ktorá zvládne operu aj Edith Piaf, hyperkatívne žieňa, ktoré okrem toho všetkého ešte jazdí na koni, hrá golf, pláva, lozí po skalách, cestuje po svete…

Predpokladám, že Janka robila už stovky rozhovorov, no tento bol možno celkom prvý o jej živote „singlistu“. Navyše si ho nadštandardne skomplikovala, keď sa rozhodla byť slobodnou mamou. Začiatkom deväťdesiatych rokov ešte vedela dať spoločnosť takým ženám riadne pocítiť, že sa vymykajú tomu, čo „sa patrí“. Dnes má Jankina dcéra Sarah 22 rokov, od osemnástky žije a študuje v zahraničí, Janka stále cestuje za hereckou prácou medzi Slovenskom a Čechmi a stále šéfuje „jednoosobovej domácnosti“. Teda, aj spolu s kocúrom.

Dovolím si tvrdiť, že to bola riadna odvaha rozhodnúť sa pred dvadsiatimi rokmi mať dieťa a nemať partnera. Neuvažovala si vôbec nad alternatívou naplniť spoločenské konvencie a otca svojho dieťaťa si vziať?

Rozišla som sa s ním ešte skôr, než Sarah prišla na svet. Nevedela som si vôbec predstaviť, že by som s ním mohla žiť a existovať. Naozaj nedokážem voliť to známe „menšie zlo“ a ak som presvedčená, že mi niečo nevyhovuje, nebudem tak žiť len preto, že to spoločnosť očakáva.

Jedna vec je rozhodnúť sa pre nie práve konvenčný postup, druhá vec zvládnuť ho. Bola si ako slobodná mama na všetko pripravená?

Určite nie. Mladý človek nemôže byť na všetko pripravený, ja som však bola na všetko odhodlaná. To je veľký rozdiel v uhle pohľadu. Samozrejme som mala aj krehké obdobia, keď mi to všetko bolo ľúto, keď som zvažovala, či je dobre vychovávať dieťa bez druhého rodiča, no vždy som dospela k záveru, že by som nemohla žiť vo vzťahu, ktorý mi nevyhovuje.

Hovoríme o období krátko po revolúcii v 89-tom, keď byť dobrovoľne slobodnou matkou chcelo riadnu odvahu. Neodhovárali ťa od toho?

Ale samozrejme! Vyžrala som si všetky moje slobodomyseľné výtrty. :-) No naozaj nikdy som nevedela žiť v čudných vzťahoch. Ak som bola zaľúbená, tak vždy na život a na smrť, ak to také nebolo, nechýbalo mi to. Preto som sa nebála, že zostanem sama, to vôbec nie. Mala som neuveriteľne veľa práce, a keď prišla Sarah na svet, tak mi už vonkoncom nič nechýbalo. Mala som okolo seba dosť ľudí a pozornosti na to, aby som netrpela nedostatkom spoločnosti.

Hlavne som sa však pre rolu samej mamy s dcérkou dobrovoľne rozhodla, a ak sa raz človek rozhodne, má dôsledky znášať so všetkým, čo prinášajú – aj s tým radostným, no aj s tým boľavým. Určite som sa nechcela vydávať len preto, aby som bola vydatá a do roka sa rozvádzala.

Samozrejme, že pre mňa bolo všetko nové a často som bývala na smrť unavená. Veď nikdy predtým som matka nebola. :-)

Matkou si sa stala, herečkou si už bola. Sú tieto dve „profesie“ vôbec kombinovateľné?

Naozaj som vždy mala veľa práce, a tak sa mi stalo, že som ešte v ôsmom mesiaci mala premiéru a tri mesiace po pôrode som už spolu so Sarah bola v divadle. Vyrástla na filmovačkách, bola ku mne prirastená, mala som ju všade so sebou ako batôžtek, až pokiaľ nešla do školy.

Kto ti pomáhal, keď si pomoc potrebovala?

Samozrejme moja mama. Na pľaci alebo v divadle zas hocikto, kto mal voľné ruky a nebol práve na scéne. :-) Sarah bola milé dieťa, prenádherne sa smiala a na koho sa uculila, ten bol jej. Nemusela som nikoho zapriahať, ona si zapriahla svojich ľudí sama.

Prišiel však určite vek, keď sa začala pýtať, prečo ste len dve ženy v domácnosti.  Ako si to vyriešila?

Nerobila som okolo toho dusno, povedala som jej, že každý sme mali inú predstavu o svojej ceste životom, ako aj bola pravda. Pravda je aj to, že Sarin otec bol nesmierne urazený, keď som nebola ochotná zdieľať s ním spoločný život a rozjasnilo sa mu až po desiatich rokoch. Vtedy zavolal, či sa môže stretnúť so svojou dcérou. Pochopiteľne som súhlasila, veď je to jeho dieťa.

Súhlasila aj Sarah? Ako to dopadlo?

Nedá sa povedať, že by zahorela dcérskou láskou. Aj v takom veku si vie dieťa zhodnotiť, kto má akú rolu v jeho živote, preto sa k nemu v istom období dokonca chovala dosť odmerane. Trochu som jej vtedy prehovorila do duše: však vieš, teší sa na teba a vidí sa v tebe. Ale mala logické protiargumenty: nezbláznim sa z toho, mami, veď on nebol pri mne, keď som bola chorá, keď som vyhrávala alebo prehrávala.

Sarah od malička vyrastala medzi ľuďmi, mojimi priateľmi, v tvorivej a príjemnej atmosfére. U nás sa odvždy schádzali výtvarníci, spisovatelia či politici, naučila sa so situáciami vďačne pracovať vo svoj prospech.

Pomohli ti niekedy intelektuáli s mužskými prácami, ak si potrebovala pripevniť police alebo vymeniť vypínač?

Ale áno, aj keď s väčšinou podobných prác som si vedela poradiť sama. Jasné, že som sa s niekým dohodla, keď som vešala garniže a na väčšie prerábky som si zavolala firmu. Ale naozaj zvládnem skoro všetko sama, viem napríklad narábať aj s vŕtačkou. :-) A vypínač takisto vymením. Keď som ho prvýkrát rozoberala, pozerala som sa čo, kde a ako je zapojené, a potom som sa snažila rovnako postupovať pri jeho skladaní. Nevidím v tom žiaden problém.

Na to, že si umelkyňa, si naozaj veľmi praktická a pragmatická.

Nemám rada, ak niekto tvrdí, že sa čosi nedá. Na mňa taká odpoveď neplatí. Som dokonca taká tvrdohlavá, že ak niečomu nerozumiem, budem tak dlho rozmýšľať ako sa to DÁ, že na to naozaj prídem! Preto pri rozoberaní čohokoľvek myslím na to, aby som to vedela znova ja zložiť. :-) Priznávam, že som však aj netrpezlivá, roztržitá ako väčšina umelcov a aj celkom slušný neurotik. Hlavne, ak mi niečo nejde tak, ako by som chcela. Preto sa cvičím práve pri domácich prácach a hovorím si vždy: Janka moja, to chce trpezlivosť. Tak a teraz znova!

Nuž, ako jediná šéfka v domácnosti nemôžeš zostať v nejakej situácii zaskočená a zrútiť sa. :-)

Naozaj nie, ale našťastie ani nemám tendenciu sa rúcať. Ak sa objaví hocijaký problém, viem, že ho musím riešiť. Okamžite. Lebo ak ho nevyriešim hneď, bude ma stále tlačiť. Preto volám profi ľudí, ak si s niečím neviem rady, ale naposledy som si sama namontovala dokonca aj bidetovú spršku. :-) Síce to chvíľu trvalo, ale funguje perfektne.

Mala si v tom hektickom pracovnom režime spojenom s výchovou dcérky niekedy čas len pre seba? Ako vyzeral tvoj voľný deň?

Takých bolo málo, ale nechýbalo mi to. Bola som predovšetkým mama, to bola moja základná úloha. Vyrastala som medzi mužmi, a tak aj moje koníčky boli na hrane a športy, ktoré ma bavili, tiež. Musel v nich byť adrenalín a dobrodružstvo. Asi preto som Saru už ako päťročnú učila liezť na skalu a nezaoberala som sa tým, či sa jej to páči alebo nie.

Nuž, nemala to so mnou ľahké, ale je v poriadku, čo ma nesmierne teší. :-) Dala som jej všetko, čo som mohla a ona mi to vracia tým, že je ako dvadsaťdvaročná samostatným človekom. Vie, čo chce, a ide za tým. Nie je však žiadna kariéristka, práveže je nesmierne citlivá, jednoducho je moje lepšie ja. A to som na sebe makala naozaj veľa. Ak teda poviem, že Sarah je moje lepšie ja, tak sa mi naozaj podarila! :-)

Mala si počas tvojho single života ctiteľov?

Mraky. Veď som bola veľmi pekná. :-)

Aké mali u teba šancu na úspech?

Keď som mala okolo tridsiatky, jeden známy mi povedal, že bol do mňa roky zamilovaný. Zarazilo ma, že mi to hovoril už v minulom čase a o ničom som nevedela. Veď ja som vo svojom vnútri naozaj krehká žena, ktorá veľmi chce, aby ju niekto chránil.  Dosť ma preto vydesilo, že sa mi to roky bál povedať. Veď predsa nehryziem. Ale keď ty si taká samostatná, inteligentná a úspešná, vravel mi ten mladý muž. A to je zle? Pýtam sa. Naozaj sa pri mne chlap pre to cíti tak ničotne?

Keď má tieto isté vlastnosti muž, sú to jeho plusové body. A keď ich má žena…

Týmto smerom ani nechoďme, to je na celkom inú debatu.

Takže, ako by sa spýtal klasik, ako sa vyvíjal tvoj citový život? :-)

Mala som asi päť takzvane vážnych vzťahov a dlho a bolestivo som sa rozchádzala. Je však možné, že jednoducho nie som typ na párový život. Keď sa totiž zaľúbim, tak fatálne. Potom sa asi správam neadekvátne.

No dobre, tak situáciu otočme. Čo ak niekto zaujme teba?

Tak sa tvárim, že ma vôbec nezaujal. :-) Pravdu povediac, neviem, čo by som vtedy mala urobiť. V tej chvíli som zrazu plachá. Alebo som príliš pyšný a hrdý človek. Možno to bude znieť smiešne, no muža v mojom živote by som si chcela predovšetkým vážiť. V tej mojej celoživotnej samostatnosti by som potrebovala takého, ktorého by som akceptovala. „poslúchala“ a upokojila sa. Z toho vyplýva, že by musel byť aktívnejší ako ja a také zviera asi neexistuje. :-)

Nie je skôr dôvodom tejto ľahkej skepsy, že my – samostatne hospodáriaci jednotlivci – si už ani nevieme dosť dobre predstaviť „nového“ človeka v našom súkromnom svete?

V priestore bytovom si to viem predstaviť celkom elegantne, ale v tom vnútornom by to naozaj šlo ťažšie. Ako som už spomínala, viem sa na človeka príliš naviazať a potom asi vystrelím niekam, kde ten vzťah vôbec nie je. Takže sa asi viac bojím seba a mojich reakcií ako niekoho druhého.

Ako tráviš sviatky, dovolenky či prázdniny? Vraj sú to kritické obdobia pre single ľudí. Súhlasíš s tým?

Novinári sa ma často pýtajú, či mi neprekáža, že som sama. Nerozumiem tej otázke! Ja som nikdy sama nebola. Ani opustená a ani nešťastná. Vždy som bola obklopená ľuďmi a mala množstvo aktivít. Možno teraz, keď už je Sarah dospelá a odišla študovať a pracovať do zahraničia, začínam trochu rozumieť pocitom samoty. Ale to len trochu žartujem. :-) Som blíženec, takže keď je zle, naklonujem sa, sme dvaja a už nie som sama. :-)

Slovo „sama“ má ľahko depresívny nádych, no myslím si, že ak vie byť človek sám, je to dar. Tí, čo nevedia byť sami so sebou, majú oveľa väčšie problémy, ako singli.

Naozaj chodievaš dobre naladená sama aj na dovolenky?

Nemám s tým problém. A už vôbec si neviem predstaviť „klasickú“ dovolenku – odletieť na opačnú stranu sveta do päťhviezdičkového hotela a pohybovať sa medzi bazénom a oceánom. V mojom ponímaní času ako životného priestoru sa mi to zdá byť až zvrhlé.

Keď som v inej krajine, chcem spoznať jej ľudí, prostredie, zvyky, chcem komunikovať. Veď aj keď sa ma kedysi pýtali, prečo chcem byť herečka, vždy som vravela, že preto, lebo jeden život je mi málo. Aj moje aktivity na dovolenkách sú prežívaním iných životov, ktoré vo mne zostávajú. Ako budem takto získané skúsenosti interpretova alebo využívať, je znova len na mne. To sú podľa mňa presne tie veci, ktoré sa nedajú kúpiť za žiadne peniaze. Ja ich nadšene zbieram, priam ako hraboš!

Kto ti robí doma spoločnosť, keď práve nemáš prácu v divadle, filme, či reklame alebo práve nespievaš na koncerte?

Sarah je už štyri roky v Dánsku, a tak je mojím spoločníkom kocúr. Neuveriteľne pyšný a hrdý, niekedy sa príde pritúliť, no neznáša, aby ho niekto držal na rukách. Má už šestnásť rokov, to by jeden neveril, koľko sa taká mačka dožije! A je lepšia ako televízor. Keď sa začne naťahovať, mám zážitok priam estetický. Odkedy je Sarah preč, naučila som sa aj jej mačací jazyk a debatujeme spolu jedna radosť. Neverili by ste, ako vie byť mačka ukecaná. :-)

 

screw-261210_1280

Z nejakého dôvodu sa vŕtanie dier v domácnosti stalo akýmsi symbolom mužnosti a takisto ženskej neschopnosti poradiť si s „hrubou“ manuálnou prácou. Nemyslím, že je to adekvátne, však je aj množstvo iných, ešte zložitejších činností, napríklad vyčistenie septiku, zabíjačka alebo výmena karburátora.

Ale symbolicky chcem začať jednoduché návody na „mužské“ práce v domácnosti singlistov práve klasickým vŕtaním. Mne sa zatiaľ darí vždy presvedčiť niekoho spomedzi kamarátov, aby mi s tým prišiel pomôcť, ale mám ešte v čerstvej pamäti ako dlho mi to trvalo, keď som svojho času potrebovala spraviť jedinú dieru do plafóna!

Tu je teda jednoduchý návod na to, ako postupovať, ak chcete sami pripevniť poličku, obraz, skriňu, garnižu alebo hoci držiak na toaletný papier:

  • Pred začatím „operácie“ si pripravte ceruzku na vyznačenie dier, meter alebo vodováhu, kladivo, hmoždinky, skrutky, možno aj predlžovačku a určite vysávač na odsávanie omietky, ktorá pri vŕtaní z diery vypadáva. Poriadok musí byť!
  • Vŕtačka, ktorú budete potrebovať, sa volá príklepová. Je to dosť dôležité, lebo s obyčajnou by ste doma adekvátne otvory do steny nespravili. Tá je určená na vŕtanie do mäkkých materiálov, napr. do dreva.
  • Nemusíte si kupovať vlastnú vŕtačku, ak ju v domácnosti potrebujete trikrát do roka. Dá sa požičať v obchodoch s náradím, napríklad v Baumaxe, Hornbachu, či Makite, požičovne nájdete aj na internete. Objavila som najnižšie požičovné 9 eur na deň, no v Baumaxe majú sadzby aj len na štyri hodiny výpožičky. Osobitne sa platí za požičanie vrtákov. Hm, možno by bolo lepšie požičať si vŕtačku od kolegu alebo suseda(teda ak jedného alebo druhého rovno neprehovoríte aj na vŕtanie).
  • Veľkosť vrtáku vyberiete podľa toho, čo idete pripevniť. Na menšie a ľahšie kúsky ako zrkadlo, obraz, menšia polička stačí diera s priemerom 6 – 8 mm, a teda treba použiť vrták s rovnakým priemerom. Ak budete upevňovať predmety, ktoré budú zaťažované viac (police na knihy, držiak na televízor, skrinky), použite vrták a hmoždinky s priemerom 10 – 12 mm.
  • Steny v bytoch bývajú tehlové alebo panelové. Do tehlových sa vŕta relatívne ľahko, dokonca vám občas vrták „prepadne“ do poréznej tehly úplne bez odporu. Panely sú kompaktné, a tak na ne budete potrebovať viac sily aj času.
  • Do každej diery patrí hmoždinka. Sú to umelohmotné fixátory klinca alebo skrutky v stene, zabraňujú tomu, aby sa po zaťažení napríklad poličkou s knihami nevytrhli. Rozmery hmoždiniek majú rovnaké číslovanie ako vrtáky – podľa priemeru diery. Kupujú sa v obchodoch s náradím alebo v železiarstve.
  • Ak vŕtate do tehly, práve vzhľadom na jej poréznosť je dobré do vyvŕtanej diery natlačiť trochu sadry rozmiešanej s vodou, jemne do nej natĺcť kladivkom hmoždinku, nechať aspoň 15 minút zatvrdnúť a až potom montovať skrutky.
  • Hĺbku diery prispôsobte dĺžke skrutky. Skrutka by zas mala vždy byť o trochu dlhšia ako hmoždinka. Nezabudnite pri výbere skrutky aj na to, koľko z jej dĺžky bude trčať zo steny, aby sa na ňu dalo zavesiť to, čo zavesiť chcete. A ešte jedno dôležité varovanie – nechajte si v obchode určite poradiť, ktoré skrutky sú do steny a ktoré do dreva. Ono to totiž nie je vôbec jedno.
  • Vŕtať nemôžete úplne hocikde! V stene sa nachádzajú elektrické káble, stupačky na vodu alebo vodovodné potrubie. Ak by ste ich poškodili, máte o katastrofu doma postarané. Elektrické káble sú rizikové v blízkosti rozvodovej skrine, väčšinou idú od nej kolmo – horizontálne alebo vertikálne (do zásuviek, vypínačov a svietidiel). Vodovodné potrubie je vždy niekde POD vodovodnou batériou.

A ešte jedna dobrá  univerzálna rada na záver – určite sa do vŕtania nepúšťajte po siedmej hodine večernej a v dňoch pracovného pokoja. Aby ste nemali povesť človeka síce akčného a samostatného, ale skrz naskrz bezohľadného. :-)

(Larisa)

oliva

Poznám to sama veľmi dobre. Ak potrebujem zavesiť nový obraz, predĺžiť krátky kábel k zvlhčovaču vzduchu, prilepiť odlepený dlažbový sokel, vymeniť tú čudnú plynovú vzperu v kuchynskej linke, neporadím si s tým sama.

Začnem vtedy listovať v telefónnom zozname a pátrať po manuálne zručnom kamarátovi, čo mi príde pomôcť. Čo vám budem hovoriť! Presvedčiť niekoho, aby vám prišiel vymeniť JEDEN vypínač alebo navŕtať JEDNU dieru, chce občas jedno nadľudské úsilie. Keďže nás singlistov (s podobnými starosťami) je stále viac, pribúdajú aj šikovné firmy a jednotlivci, ktorí nám vedia vyjsť v ústrety. Bratislava a okolie je napríklad miestom pôsobnosti Ľubomíra Olivu. Zatiaľ sme boli spolu len na káve, aby mi porozprával o svojom podnikaní v segmente „hodinový manžel“, ale jeho služby budem  celkom určite aj aktívne využívať. :-)

Ako ste sa k tejto zatiaľ pomerne netradičnej profesii dostali?

Skoro dvadsať rokov som pracoval v Rakúsku vo väčšej firme ako elektrikár. Už vtedy ma najviac bavilo práve keď sme chodili k „malým“ klientom. Po návrate na Slovensko som sa zamestnal v rovnakom sektore, no z prístupu našich „podnikateľov“ som bol rozčarovaný. Väčšinou chceli, aby som bol s prácou hotový čo najrýchlejšie, a ponáhľal sa k ďalšiemu klientovi. Pritom v Rakúsku sme odchádzali, až keď sme po práci spravili ešte aj poriadok. Po našom odchode bývalo v byte čistejšie ako predtým.

Na Slovensku niečo také nie je zvykom?

Práve naopak. Zamestnávateľ ma naháňal, aby som prácu zbúchal čo najskôr a bežal ďalej. Na niečo také som nemal žalúdok. Prešiel som radšej k realitám, no tam som opäť narazil na požiadavky klientov: neviete, kto by nám byt vymaľoval, vymenil batériu, vyčistil kachličky? Tí, čo byty prenajímajú alebo predávajú, ich chcú dať do poriadku, no nemajú na to čas alebo to ani nevedia. Ponúkol som sa, že to spravím, a tak sa začalo moje vlastné podnikanie.

Kto vaše služby využíva?

Naozaj veľa osamote žijúcich ľudí, predovšetkým starších, no takisto aj páry. Keď má napríklad manžel snahu vymeniť batériu a nepodarí sa mu to, volá mi jeho manželka. J Ale za to sa netreba hanbiť. Aj ja sa priznám, že niečo neviem – určite si netrúfam na plynové spotrebiče – a radšej sprostredkujem odborníka. Zapojiť lampy, sporáky, digestory, to áno, ale plynu sa nerozumiem.

Starší ľudia volajú aj kvôli drobnostiam. Mám klientku, ktorá mi rovno povie: ani som vás nepotrebovala, ale vaša spoločnosť mi dodá toľko energie. Však som jej to vtedy ani neúčtoval, viem, že ma odporučí ďalším a to si vážim. A ešte aj koláčik upiekla. :-) Seniorom často robím aj nákupy.

To musí byť medzi vami už veľmi dôverný vzťah, ak vám zveria aj svoje peniaze.

Mám pani, čo jej robím veľký nákup raz do mesiaca. Dá mi lístoček so zoznamom a aj poznámkami, čo mám priniesť z Kauflandu, čo z Tesca a čo z Lidlu. Tesco už má aj vlastnú službu, že vám dovezú nákup až domov, no ostatné reťazce nie. Všetko nakúpim, pani si to dá doma do mrazničky a nemusí sa s ťažkými vecami ťahať sama. Mám už zopár klientov, ktorí využívajú aj odvoz k lekárovi.

Veď k lekárovi sa v prípade potreby môžu odviezť taxíkom, nie?

Môžu, dokonca vás taxikár aj počká, ale ja odprevadím klienta až do čakárne, prípadne s ním idem dovnútra do ambulancie, ak s tým súhlasí a pomôže mu to. Robím aj asistenta telesne postihnutým, predovšetkým pre svalových dystrofikov cez nadáciu Belasý motýľ, takže mám na to kvalifikáciu. Do môjho auta sa vmestí aj pacient s vozíčkom. A ak potrebuje doma napríklad pomôcť s tým, že mu fúka do bytu spod prahu, vyriešim to.

O aké služby majú ľudia najčastejšie záujem z vašej ponuky?

Najviac o výmenu vodovodnej batérie, potom je to navŕtanie dier, osadenie políc a poskladanie nábytku. Ak napríklad naozaj potrebuje pomôcť žena, idem spolu s ňou ako „manžel“ na nákup. Ona si vyberie farbu, dizajn, cenu, ja strážim praktickú stránku – napríklad či sa batéria, ktorá sa jej páči, dá namontovať do jej umývadla. Ak je tovaru veľa, ak nakupuje napríklad nábytok, prevážame ho mojím autom.

Tak to potom asi nie ste „hodinový“, ale strávite s klientom viac času.

Závisí od toho, aké je zadanie. Niektorí majú všetko pripravené a naozaj sa u nich zdržím tridsať minút a odchádzam. Ale väčšinou už pochopili, že čas nehrá až takú rolu. Veď ak si objednáte dovoz nábytku alebo hoci novej práčky do bytu, vyložia vám tovar pred vchodom a o ostatné sa postarajte sami. Prípadne si účtujú nehorázne peniaze za vynesenie do bytu, napríklad 5 € za každé poschodie. Ak vám vynášajú nábytkovú zostavu napríklad na štvrté poschodie a otočia sa niekoľkokrát, môže vás to všetko vyjsť aj o sto eur viac! Ak si objednajú mňa, za deväť eur na hodinu pračku vynesiem, zapojím, sprevádzkujem a ešte aj odnesiem do odpadu polystyrén, v ktorom došla zabalená. Osobitne sa účtuje len doprava.

Úplne inak vyzerá cenotvorba, ak si ma objednajú do záhrady porýľovať, či urobiť údržbu chatky. Jeden klient ma napríklad berie do Tatier, aby som mu v chate poopravoval, čo sa pokazilo a pripravil ju na zimnú sezónu.

Stalo sa vám, že sa niekto pokúsil zneužiť vaše univerzálne schopnosti?

Občas sa to vyskytne. Zavolali si ma na výmenu jednej prasknutej kachličky, no keď som dorazil, zistil som, že vymeniť treba štyri. A ešte mi navrhli, či by som teda neoklepal celú kúpeľňu a nanovo ju nevykachličkoval. Ja nie som kachličkár, jednu vymením a zapasujem novú, ale poznám svoje hranice. Jednoducho chceli ušetriť na profi kachličkárovi, lebo ten si účtuje inú hodinovú sadzbu ako ja.

A stalo sa vám napríklad aj to, že si vás niekto zavolal kvôli naozaj banálnej oprave, ktorú by človek  mohol zvládnuť sám?

To sa deje pravidelne, napríklad keď potrebujú vyčistiť sifón. Ale rozumiem aj tomu, však niektorí ľudia sú si nie istí, či ho potom namontujú správe späť tak, aby im nepresakoval. Inokedy som zas cestoval cez celú Bratislavu kvôli výmene žiarovky. :-) Klient na tom naozaj trval – tak sa bál elektriny, že si na to sám netrúfal.

Pôsobíte v tejto branži už niekoľko rokov. Aký je trend? Využívajú ľudia služby hodinového manžela často?

Áno, takých ľudí pribúda. Sú opatrní, hlavne seniori  skutočne myslia na to, že by si nemali púšťať cudzích ľudí do bytu. Preto je pre mňa veľmi dôležitá referencia, že je na mňa spoľahnutie a mnohí mi s dôverou nechajú aj kľúče od bytu, keď napríklad maľujem. Vedia, že spravím nielen svoju prácu, ale ešte aj urobím poriadok. Možno tomu venujem čas navyše, no nezaúčtujem si ho. Pre mňa je dôležité, že je klient spokojný. Akurát raz volala pani a informovala sa na, či jej ako „hodinový manžel“ vyjdem v ústrety, no mala záujem o druh služieb, ktoré neposkytujem. :-) Vysvetlil som jej, že nie som „muž na hodinu“, ale domáci majster. Ale pobavilo ma to.

Ak práve tento druh služieb občas potrebujete, obráťte sa s dôverou na Ľubomíra Olivu. Všetky ďalšie informácie aj s kontaktom nájdete na stránkach www.drobneopravy.sk

(Larisa)