radishes-616524_1280

Ak žijete úplne sami, neoplatí sa vám robiť si zásoby potravín na dlhšiu dobu, lebo ich v bežných panelákových bytoch niet ani kde uskladniť a ani toľko neskonzumujete. Tu je niekoľko praktických skúseností a dobrých odporúčaní od kamošky Zuzky.

Mäso

Hlavne pre singlov platí, že má pre nich význam nakupovať v malých obchodíkoch. Práve tam vám bez problémov odrežú len toľko porcií mäsa, koľko potrebujete. Napríklad len dve. Zuzka sama pracuje v potravinárskom segmente a tak má informácie priamo od zdroja. :-) meat-697279_1280„Na základe vlastnej profesionálnej skúsenosti nedávam mäso do mrazničky, prekáža mi jeho zápach po rozmrazení, a tak si kupujem len toľko, koľko práve skonzumujem. Surové v chladničke vydrží dva dni. Ak sa však predsa len rozhodnete skladovať si nejaké zásoby, voľte mäso, ktoré neobsahuje veľa tuku. Práve ten totiž oxiduje a zapácha.“

 

Zemiaky

Univerzálna komodita, z ktorej urobíte hranolky, placky, kašu alebo si ich dáte len uvarené s petržlenovou vňaťou a maslom. Ale pozor na rozdielne typy zemiakov:

Varný typ A – vhodný na šaláty, hranolky a pečenie, jednoducho na prípady, keď potrebujete, aby zemiaky držali pokope. :-)

Varný typ B – na kašu, zahusťovanie, prípadne na placky.

Varný typ C – najlepší na lokše, zemiakové cesto, či šúľance.

country-potatoes-712661_1280Informáciu o tom, o aký varný typ ide, nájdete na BALENÝCH zemiakoch. Kúpiť si však môžete aj takzvané „voľné“, teda vezmete si toľko, koľko potrebujete. O čosi drahšie sú prané zemiaky (lebo sú čisté), no k dispozícii sú aj neprané (často ešte aj s kúskami hliny). Medzi ružovými a žltými zemiakmi sa rozhodujte výhradne podľa toho, ktoré vám chutia viac. Zásadný rozdiel medzi nimi nie je.

Zemiakovou novinkou v ponuke obchodov a supermarketov sú aj zemiaky do mikrovlnky, balené väčšinou po jednom kile, resp. 0,5 kila.

Zelenina a ovocie

Tieto komodity by sa mali nielen kupovať, ale aj konzumovať čerstvé. Singlisti tak musia ísť v trochu inom režime ako početné domácnosti.thanksgiving-696164_1280 „Ak človek žije sám a má možnosť nakupovať ovocie a zeleninu každý, prípadne každý druhý deň, tak robiť si zásoby vôbec neodporúčam,“ hovorí Zuzka. Na tvorenie zásob vo všeobecnosti nemáme v panelových domoch vhodné podmienky, lepšie sú na tom rodinné domy s pivnicou alebo špajzou so stabilnou nízkou teplotou. „Zemiakom a cibuli pri skladovaní nevyhovuje teplo, začnú klíčiť a hniť. Nazelenalý zemiak a ani zemiak s klíčkami sa vôbec neodporúča konzumovať.“

Ak si domov prinesieme z obchodu či trhu čerstvú sezónnu zeleninu, mali by sme ju skonzumovať najneskôr do druhého dňa. strawberries-706650_1280„Na tretí deň sa hodí už len do polievky alebo do leča. Trochu dlhšie sa dá uchovať v spodnej polici chladničky v špeciálnych nádobách a zbavená listov, tie odhnívajú ako prvé.“ Najlepším riešením však stále zostáva nakúpiť čerstvé a do 24 hodín skonzumovať.

Mak

Predáva sa buď pomletý alebo nepomletý. Pre singlistov je lepší nepomletý a to z čisto praktických dôvodov – je trvanlivejší. Pomletý, obzvlášť už aj zamiešaný s cukrom, treba spotrebovať čo najskôr. Dnes celkom frčia koláčiky aj s nepomletým makom, takže ak doma nemáte mlynček, nemusíte sa veľmi trápiť. :-) (mimochodom, stojí len pár eur, predávajú ho napr. v sieti Kinekus).

poppy-capsules-832776_1280„Oficiálne“ balenia v obchodoch majú váhu 250 alebo 500 gramov, na trhu zoženiete aj menšie. „Zo skúseností mojej babičky viem, že je dobré skladovať mak dobre vysušený v plátenom vrecúšku v studenej a suchej komore. Ak ju nemáte a nechcete, aby vám dnes nepomletý mak pri dlhom skladovaní splesnivel, je dobré dať ho do mrazničky. Vždy si z neho vezmete toľko, koľko práve potrebujete,“ radí Zuzka.

Všetky vyššie spomínané suroviny nakúpite nielen v bežnej sieti supermarketov, no ak uprednostňujete originálnu domácku atmosféru, tak aj na trhoviskách a čoraz populárnejších farmárskych trhoch.

 

 

 

 

20150603_125716

Starší Bratislavčania mi vravia, že „to tu predsa už bolo“, no ja (o čosi mladšia) vnímam predaj klasických domácich výrobkov, predovšetkým tých v malých baleniach, ako úžasný krok vpred. Jasné, dá sa to vyhodnotiť aj ako krok vzad k tomu dobrému, čo už kedysi fungovalo, ale nechajme filozofické dišputy.

Okrem unikátneho obchodu BEZ OBALU, ktorý funguje v trochu vzdialenej Prahe, sa dajú nájsť rovnako fungujúce prevádzky aj na Slovensku. Aj keď trochu migrujúce. :-)

Skrývajú sa pod hlavičkou Farmárske trhy, združujú množstvo malých domácich výrobcov a producentov pestrého sortimentu od ovocia, zeleniny, koláčov, mäsových výrobkov, vajec, či vína. Na Farmárskych trhoch však nájdete aj sušené ovocie, mak, sezam, slnečnicové semienka, šošovicu, fazuľu, hrach alebo cícer predávaný navoľno. Navážia vám len toľko, koľko potrebujete.

Farmárske trhy sa v súčasnosti konajú prakticky každý pracovný deň, vždy na inom mieste v Bratislave. Rozbiehajú sa aj v Trnave a pravdepodobne sa rozšíria aj do Ružomberku a Spišskej Novej Vsi.

Bola som pozrieť a nakúpiť aj osobne a musím s radosťou skonštatovať, že to funguje presne tak, ako to nám singlom vyhovuje. Celý nákup (trochu cíceru, dve hrste slnečnicových semienok, na ochutnanie sušené brusnice a jedna štvrtinka z veľkého čučoriedkového frngála) sa mi vmestil do papierového vrecúška s rozmermi divadelnej kabelky. :-) Ak by sa podobne dala predávať aj múka, strúhanka či ryža, už by sa to blížilo k dokonalosti!

Viac informácií a termíny kde a kedy Farmárske trhy nájdete TU.

bezobalu2

Treba uznať, že sa mnohí obchodníci snažia vyjsť v ústrety všetkým typom zákazníkov a balenia všeličoho (od smotany do kávy a cukru, cez pracie gély a krmivá pre mačky až po gumičky do vlasov a toaletný papier) ponúkajú od veľkostí S až po rodinné XXL.

Bez ohľadu na to, či ste single alebo člen veľkej rodiny, tak vždy platíte za obal, dokonca v nepriamej úmere – čím je balenie menšie, tým väčšiu časť z celkovej ceny tovaru tvorí práve balenie. Ak si teda naozaj kúpite malé smotanky do kávy namiesto štvrťlitrovej škatuľky, zaplatíte za rovnaké množstvo viac. Kvôli obalu, to je jasné.

Toto všetko si uvedomili bystrí ľudia v susedných Čechách a len nedávno priamo v Prahe sprevádzkovali „bezobalovú špajzu s kvalitnými potravinami“. Presne tak s trochou humoru nazvali obchodík, v ktorom predávajú základné potraviny do domácnosti naozaj BEZ OBALU. Skvelý nápad! Až človeku napadne, či je taký inovatívny alebo ide o návrat k niečomu, čo už kedysi dobre fungovalo. :-)

A ako to vlastne funguje?

Úplne jednoducho. Kvalitné a zdravé potraviny vám predajú do vami prinesených znovupoužiteľných obalov, pričom si nakúpite len také množstvo, aké potrebujete. Čo by elegantne riešilo už preberaný problém molí v kilovom balení múky. :-) Ak vám navyše na srdci leží aj ochrana životného prostredia, bude vás pri ňom hriať vedomie, že nezahadzujete papierové a igelitové vrecúška, v ktorých nám bežne predávajú cukor, ryžu, múku, strúhanku, cestoviny alebo strukoviny.

Sortiment

bezobalu1Chcelo to dosť vybavovačiek, lebo čosi také balansuje na hrane predpisov EU o hygiene, ale podarilo sa. V predajni BEZOBALU si môžete navážiť a kúpiť múku, pohánku, ryžu, vločky, výrobky z obilia (kuskus, pukance, lupienky), strukoviny (soju, šošovicu, fazuľu či hrach), semená (sezam, chia, ľan, slnečnicu alebo dyňu), orechy (arašidy, kešu, para, vlašské, mandle, kokos), sušené ovocie, produkty z kakaa, sladidlá a ochucovadlá (trstinový cukor, škoricu, ryžový slad, morskú soľ).

bezobalu3Personál vám pomôže s navážením a presypaním do vašich obalov, či už sú to škatuľky, dózy, papierové alebo látkové vrecúška. Pripravení sú aj na verziu, že ich zabudnete alebo sa vkusnými nádobkami rozhodnete zásobiť tiež priamo v predajní. Majitelia plánujú postupne rozširovať sortiment aj o prírodnú drogériu a dokonca potraviny pre zvieratá.

O tom, že takýto spôsob predaja je nesmierne výhodný práve pre malé domácnosti, niet pochýb. Veď predsa:

  • Kupujete jedlo, nie obal! A platíte naozaj za potraviny. Za to, čo zjete (čo sa o igelite, tetrapaku a ani recyklovateľnom papieri povedať nedá).
  • Kupujete len toľko, koľko naozaj potrebujete. (Odpad je v ideálnom prípade nulový).
  • Chránite životné prostredie (keďže nemusíte obaly zahadzovať).

Viac informácií o tomto spôsobe predaja aj o pokusoch skúšať niečo podobné na Slovensku už čoskoro…

A ešte krásna drobnosť. Zoznam približného množstva potravín, ktoré sa vmestia do obalu s objemom jeden liter:

ryža basmati 790 g
pohánka 730 g
kuskus 700 g
vločky jemné 480 g
kukuričná krupica 570 g
múka hladká 700 g
červená šošovica 850 g
fazuľa 800 g
para orechy 600 g
mandle 600 g
dyňové semienka 540 g
chia semienka 620 g
kokos 400 g
hrozienka 640 g
ryžové pukance 130 g
cukor 850 g

Foto: www.bezobalu.org

 

10934562_10204739780768824_75449sjifi747_n

Mám kuchynskú linku, na ktorej sa dvierka v jej hornej časti otvárajú dohora, a na to, aby sa otvárali ticho, pružne a elegantne v nich slúžia takzvané olejové vzpery. Viem to, lebo som ich už trikrát vymieňala!

Podobne ako čokoľvek iné sa častým používaním opotrebujú, ba priam spotrebujú, načim teda kúpiť nové a vymeniť. Na kúpu stačím sama, na výmenu volám „asistenta“. Niežeby sa práve pri tejto operácii končili moje schopnosti singla poradiť si s bežnými kutilskými prácami, zvládla by som aj to, ale potrebovala by som mať tri ruky.

Až taká multifunkčná nie som.

Keď vzpera prestala fungovať prvýkrát, vymontovala som ju (na to mi stačili dve ruky), vložila do kabelky a vyrazila do Hornbachu. Vtedy som totižto vôbec nevedela, ako sa to čudo volá a ako by som predavačovi bez čuda vysvetľovala, čo sa mi to doma pokazilo a potrebujem jedno nové.

Dnes už viem aj to, že vzpery sa delia na olejové a plynové a tie moje nájdem v Hornbachu v uličke číslo12. Krátko po Novom roku som si totiž znova musela ísť doplniť zásoby. Pri odchode ma oviali vône zo stánku s údeninami. Najprv mi nešlo do hlavy, kto považoval za dobrý nápad nainštalovať domáce údené, slaninu a bravčovú masť hneď vedľa rezaného dreva, vzoriek kameninovej dlažby a mlučovaciej kôry, no napokon tá fascinujúca aróma výsostne nezdravých potravín zaúčinkovala aj na mňa. Uvedomila som si, že bez jelenej klobásy nebudem už nikdy v stave tvorivo pracovať, a tak som prstom ukázala na tú, ktorú chcem.

„Jenom jednu?“ Žasol predavač od našich západných susedov.

„Do jednoosobovej domácnosti stačí jedna klobása,“ mykla som plecom. V zlomku sekundy mi preblesklo hlavou, že som mu práve nahrala na smeč o chronicky známom dvojzmysle na čo všetko sa dá údenina v ženskej domácnosti použiť, no nezachytil ho. Pozeral sa na mňa vykoľajene ako pes, ktorý dostal dva povely naraz.

„To vám nevěřím. Neříkejte mi, že nemáte hejno ctitelů.”

„Ak by som mala, tak asi nechodím sem a nekupujem toto,“ zamávala som mu pobavene pred očami olejovou zperou.

„Co to máte?“ Vzbudila som jeho pozornosť tak, ako pred chvíľou on moju svojou voňavou klobáskou. Bez dvojzmyslov, prosím! S citom som ho zasvätila do problematiky vzper a ich využitia v domácnosti a uzavrela to obligátnym povzdychnutím: „Nuž, tak to vidíte. My, samostatné ženy, si naozaj musíme poradiť so všetkým.“

Milý bol a ešte mi aj vyšiel v ústrety a spravil mi na drobný nákup single zľavu.

A vďaka jeho klobáske som si poradila pre zmenu s hladom. :-)

sun-146464_1280

Mám úplne najfantastickejšie kamošky na svete, hoci sú single. :-) Aj keď možno práve preto sú single, že si veľmi dobre vyberajú, s kým sa o svoju fantastickú „výbavu“ podelia. :-)Postretlo ma veľké šťastie, lebo Mirina Hochelová (povolaním psychologička) práve mňa zasvätila do svojej skvelej idey! Tá má ambíciu a hlavne aj potenciál zaujať množstvo ľudí žijúcich sólo z najrôznejších dôvodov.

Komunitný spôsob života nie je ničím novým, no spojiť do komunity „pod jednou strechou“ jednoosobové domácnosti je myšlienka odvážna, originálna a priekopnícka zároveň. Vzhľadom na to, akým tempom práve také domácnosti v našej spoločnosti pribúdajú, sa však stáva aj výsostne aktuálnou.

Prečítajte si rozhovor s Mirinou Hochelovou o procese vzniku „projektu Slnko“, ktorý je zatiaľ len na jej nákresoch, no som presvedčená, že pilotný dom bude stáť as soon as possible. J

Samostatne hospodáriacim ľuďom všetkých vekových kategórii by prospelo a aj pomohlo, ak by spojili sily a fungovali a hospodárili spolu. Z tejto hypotetickej myšlienky si prešla k praktickému kroku a načrtla ideu domu, v ktorom by spolu aj bývali. Čo ťa k úvahám tohto typu priviedlo?

Prvý nápad súvisel výhradne so starými ľuďmi, ktorí žijú sami. Sústreďujeme ich v kadejakých zariadeniach, penziónoch pre seniorov, v hospicoch. Nič z toho sa mi nepáči, lebo na Slovensku nevieme tieto služby poskytovať tak, ako som to videla v Holandsku, Anglicku, Kanade alebo USA. Áno, rozumiem argumentu, že tam sú k dispozícii iné financie, no vyriešené je to aj tak logickejšie – senior tam má vlastný, hoci len maličký bytík alebo aspoň pár miestností. Takéto riešenie „imituje“ život v reálnom prostredí, ľudia nie sú ako pacienti v nemocnici v jednotlivých izbách. Navyše si môžu doniesť vlastný nábytok a obľúbené veci, prípadne zvieratko, plus k dispozícii majú všetky služby – sociálne a zdravotné.

Uvažovala som nad tým, že by bolo skvelé, ak by sa tento model podarilo preniesť aj k nám, navyše by takýto systém bývania seniorov mohol mať aj aktívnu časť, napríklad by mali aj kúštik záhradky.

Ty si svoje nápady začala nielen zbierať, ale dokonca aj kresliť. Prečo?

Áno, pretože som vizuálny typ. Všetko si kreslím, dokonca aj tému svojej prednášky si poznačím do takzvanej mentálnej mapy. Potom si lepšie pamätám, kde začnem a kde chcem skončiť. :-)

Aj nápad s domčekom som si začala kresliť a hneď mi prišlo na um, že tí ľudia nemusia byť predsa v nejakej štandardnej budove – čo keby boli na jednej ploche obklopení prírodou. Najlogickejším riešením je v takom prípade kruh, v ktorom jednotliví obyvatelia žijú v jeho výsekoch, či lúčoch a v strede by mali spoločnú miestnosť. Nuž a vlastne to vôbec nemusia byť len starí ľudia! Môže ich spájať to, že práve žijú z rôznych dôvodov sami. Moje úvahy sa jednoducho stále košatili. :-)

Vtedy si prišla aj s nápadom nazvať pracovný projekt Slnko?

Bolo celkom logické, že prišiel s vizuálnou podobou domčeka, ak by bol stavaný do kruhu. Symbolický je však práve jeho stred s priestorom na stretávanie všetkých obyvateľov. Veď hoci by to boli samostatne žijúci ľudia, ak by mali chuť či potrebu sa sociálne družiť, tak práve tu by sa to dalo. Tak, ako kedysi v prvotnopospolnej spoločnosti, by tam mohlo byť ohnisko, môžu si tam spolu pripravovať jedlo a vôbec – je to priestor na všetko zjednocujúce. Na to, čo radi robíme spolu s niekým.

Ako psychologička vedieš s ľuďmi rozhovory o ich najintímnejších stavoch a pocitoch. Aj tvoja profesionálna skúsenosť potvrdzuje, že by takýto typ spolužitia single ľuďom prospel?

Áno, vyplýva to čiastočne aj z toho. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí ma informujú aj o tom, že žijú sami, vedia, že nie sú jediní a nie je to nič ojedinelé. Trend je dokonca taký, že mnohým sa páči žiť single, prenikol k nám individualistický model. Iní žijú osamote, lebo sa im rozpadli vzťahy alebo dlhodobo žiadne nemajú.

V domčeku by však mali byť spokojní jedni aj druhí. Jeho štruktúra rešpektuje túžbu byť sám vo vlastnom byte, a keď mám chuť sa socializovať, otvorím dvere do spoločnej kruhovej miestnosti a som s ľuďmi. Tak by to malo fungovať?

Presne to je princíp tohto „komunitného“ domčeka a presne pre to som ho nazvala Slnko. Vmestilo by sa doň 9, maximálne 11 samostatných bytov. Možno by sa niečo také hodilo napríklad aj pre matky s deťmi, no napokon som sa tejto myšlienky na koncentrovanie ľudí istého veku či v istej životnej situácii vzdala. Veď je to blbosť!  Zas by z toho bol len hospic, slobodáreň alebo domov pre osamelé matky a to som nechcela.

Predsa aj v živote sme „namiešaní“ a funguje to, tak prečo by aj v domčeku nemohli byť rozličné typy ľudí? Starší by prispievali svojimi skúsenosťami a môžu strážiť deti osamelých či slobodných matiek, ak by mali zdravotné ťažkosti, pomôžu zas matky im, mladí bez partnerov by pomáhali s praktickým chodom domčeka, hendikepovaní by sa v takejto skupine dobre integrovali. Jedinou podmienkou vstupu do komunity by teda bolo to, že človek žije sám.

Tuším sa z toho tak trochu vykľulo sociálne laboratórium reálneho života. :-)

To je dobre. Ak je človek žijúci sám obklopený pármi alebo rodinami, môže sa dostať do izolácie a pocitu smútku z toho, že je sám. V takomto domčeku by boli všetci sami, nebolo by s kým sa porovnávať. Obyvatelia by dokonca mali skvelú možnosť zistiť, ako sa so samotou vyrovnávajú ostatní, komunitný život by ich „prinútil“ prispievať k jeho chodu.

Život predsa nemusí byť len o rodinnom šťastí a spolužití v páre, funkčné spoločenstvo ľudí môže vyzerať práve takto a „cudzí“ ľudia nám napokon môžu pomôcť viac ako najbližšia rodina. A budú si hovoriť, ako ich skvelo dala dokopy samota. J

Neprinieslo by to ako vedľajší produkt úsporu aj pre ekonomiku štátu, ak by skupina ľudí vytvorila takto fungujúcu komunitu?

Určite. Nedokážem to prepočítať, na to sú iní odborníci, ale som presvedčená, že áno.

Chcela by som však zdôrazniť, že v nej vôbec nemusia byť ľudia, ktorí sa zúfalo cítia osamelí, a preto vyhľadajú komunitný spôsob života. Nemajú to byť zúfalí nešťastníci, ktorým nič nevyšlo a toto je pre nich posledná stanica. J Projekt Slnko práveže podčiarkuje aktívnu normalitu, bude združovať ľudí riadiacich sa heslom „chcem byť sám, ale práve týmto spôsobom chcem byť aj v kontakte s inými“.

Kto bude mať chuť na pokoj, bude vo svojom byte. Jeho jedna stena bude však dverami vždy spojená s komunitou, so stredom, so „Slnkom“, tam bude cítiť zjednocujúcu silu, ktorá týchto ľudí spája. Takže kto bude mať chuť na spoločnosť, stačí ak otvorí dvere. :-)

Nech, prosím, nikto nezalamuje rukami, čo si počneme s takým množstvom osamelo žijúcich ľudí, obzvlášť so seniormi (ktosi pre nich vymyslel príšerný výraz „prestarlí“). V takejto komunite budú tí, čo chcú žiť v spoločenstve a vyjadrí to aj samotná architektúra budovy.

Ak si budú ľudia navzájom pomáhať a využívať množstevné zľavy pre takýto veľký kolektív, môžu znova šetriť, tentoraz na vlastných výdavkoch. Počítaš v projekte aj s tým?

To by bolo ideálne, veď mnohé služby sa naozaj dajú nastaviť ekonomickejšie, ako keby bol každý sám – dovoz potravín, služby zdravotníka, upratovacie služby, čokoľvek, čo za bežných okolností využíva rodina.

Myslím, že komunitné správanie v nás stále je, veď často takto úplne spontánne fungujú napríklad susedské vzťahy v petržalských panelákoch. J Navyše, nie je to tak dávno, čo fungovali viacgeneračné domácnosti, kde si starí rodičia, rodičia a deti navzájom pomáhali. Nehovoriac o najstarších spoločenstvách, ktoré takisto spoločne zháňali potravu, udržiavali oheň, starali sa o deti a starých. Takže sa vlastne vraciame k prapôvodnému modelu. :-)

Vyzerá to výborne, počúva sa to ešte lepšie. Je reálne, že sa „projekt Slnko“ bude aj realizovať?

Verím, že áno. Treba na to pozemok a hlavne ľudí, ktorí by myšlienke takisto verili, ktorým by sa páčila a možno by domysleli ďalšie súvislosti. A potom stačí už len realizátor a môže sa stavať prvé pilotné „Slnko“. :-) Veľmi rýchlo by sa ukázalo, aké benefity prináša.

Samozrejme to nebudú žiadne sociálne podniky, záujemcovia o bývanie v takomto domčeku by si svoj byt regulárne kúpili a zaplatili. A boli by uzrozumení s princípom spoločenstva, ktoré si v ňom bude deliť úlohy, pomáhať si a kooperovať. Jasné, že aj keď je spokojný človek sám, má so všetkým viac práce, lebo naozaj musí riešiť každú maličkosť. V domčeku však už nebude platiť „som na všetko sám“, no ani paternalistické „a teraz sa o mňa postarajte“. Čo si spoločenstvo dohodne a spraví, to bude mať.

Nuž, toto je teda dlhodobý projekt nás, čo chceme využívať výhody samostatného života a pritom fungovať v komunite. Páčilo by sa to aj vám? :-)

 

 

generation-453136_1280

Nerobte tragédiu z toho, ak v najbližšie dni nebudete práve prežívať romantické poblúznenie, očarenie z darčekov od milovanej osoby a ani intenzívny rodinno-spoločenský styk v obkľúčení jedla a pitia čo hrdlo ráči. Šťastné, pokojné a celkom veselé sa dajú prežiť aj keď ste single, dokonca aj keď ste single a ešte aj na dôchodku. :-)

O tom, ako môžu vyzerať Vianoce ľudí, ktorí aj počas sviatkov potrebujú servis a opateru, mi porozprávala koordinátorka opatrovateľskej služby Empatia Mgr. Andrea Vaňová.

Poskytujete vaše služby aj počas sviatkov? Sú klienti, o ktorých sa nemá kto z rodiny postarať a musia nastúpiť vaše opatrovateľky?

Áno, stretávame sa so situáciami, keď pripravujú aj štedrovečernú večeru v domácnosti prijímateľa našej služby. A nie sú to vždy len osamelí či bezdetní seniori. Niekedy sa stane, že rodina na vianočné sviatky odcestuje a zabezpečí pre svojho seniora prípravu štedrej večere práve prostredníctvom našej opatrovateľky.

Máme v starostlivosti aj celkom osamelých, ktorí – pokiaľ je to možné – chcú zostať vo svojom prostredí. Aj v takom prípade pomôže s prípravou štedrej večere naša opatrovateľka.

Nakupuje pre nich teda aj vianočný sortiment?

Presne tak. Dokonca sa stáva, že to nie sú len veci potrebné na prípravu štedrej večere, ale sme poverení aj kúpou malého darčeka. Senior chce byť pripravený na situáciu, že by niekto zo vzdialenejšej rodiny za ním prišiel.

Ako prežívajú sviatky klienti, ak sú počas nich viac v kontakte s vašimi opatrovateľkami ako s rodinou?

Vo väčšine prípadov (ak zabezpečujeme služby u seniora, ktorého rodinný príslušník je napríklad služobne mimo republiky) sa rodina snaží vziať si ho aspoň na Štedrý deň k sebe. Ďalšie dni sú však sami doma.  Mnohí to však nepociťujú ako nevýhodu – majú svoj režim a svoje zvyky, ktoré v inej domácnosti väčšinou nemôžu dodržiavať a chýba im to. Taktiež, ak niekto žije sám, je už na samotu zvyknutý. Horšie ju znášajú seniori, ktorí  by chceli tráviť viac času s rodinou, no počas života sa vytvorili medzi jej členmi také bariéry, že ich nenavštevujú ani vnúčatá , hoci často žijú v rovnakom meste.

Väčšina z nich má však pekné spomienky trávené na Vianoce ešte v rodičovskom dome. O nich vedia aj dlho a pekne rozprávať.

Čo by ste poradili starším ľuďom, ktorých čakajú sviatky osamote?

Určite je dobre, keď si ich vedia spríjemniť lepším a výnimočnejším jedlom, obľúbenými koláčikmi, či nie bežným nápojom. Vtedy majú radosť z výnimočného dňa.

Na druhej strane, nie je veľmi dobré neustále spomínanie  na Vianoce ako na sviatky, keď je celá rodina spolu. Dnes je predsa bežné, že deti s rodinami žijú v iných mestách, štátoch aj na iných kontinentoch ako ich rodičia. Ani také rodiny nie sú fyzicky spolu. Dôležitý je pocit spolupatričnosti. Tu vidíme hlavne vo veľkých mestách priestor pre komunity osamelých seniorov a akési „kreatívnejšie“ prežitie sviatkov. Darčekom môže byť pre nich napríklad aj požičanie dobrej knihy, ktorá ho zaujme, dobrý časopis, DVD so zaujímavým, úsmevným alebo komickým filmom. Myslím, že v tejto oblasti máme veľký priestor na zlepšovanie. Veď senior nepotrebuje dlhú návštevu, stačí, aby vedel, že niekto z okolia na neho myslí.

Prekvapil vás niekto z vašich klientov nečakaným darčekom alebo láskavosťou, ktorá vám utkvela v pamäti?

Stalo sa, že pani, ku ktorej chodila dlhšiu dobu rovnaká opatrovateľka, zatelefonovala do koordinačného strediska s tým, či jej môžeme povedať, kedy má jej opatrovateľka narodeniny. Že by jej rada niečo podarovala k sviatku. :-)

(Larisa)