film-162028_1280

V dobe, keď som bola dievča v rozpuku, sa pozvanie od chlapca do kina rovnalo signálu, že má o mňa smrteľne vážny záujem, ba vlastne, že sme už oficiálny pár. Pristúpiť na takú ponuku znamenalo, že aj druhá strana je s touto interpretáciou uzrozumená, takže z jednej spoločnej návštevy kina vyplývalo automaticky iks následných spoločenských rituálov, vrátane toho, že z dievčaťa sa stane žena, však áno. 

Už vtedy mi unikala logika tohto postupu. Prečo mám chodiť s fešákom, o ktorom chcem zistiť, či môže byť otcom mojich budúcich detí, akurát do kina? Dve hodiny sedieť vedľa seba sa predsa nerovná dvom hodinám spoznávania a zbližovania. Nuž áno, potom som pochopila, že fešákovi išlo hlavne o to zbližovanie (čo v tom veku znamenalo bozkávanie v poslednom rade) a z filmu som nemala nič! Ale aspoň som pochopila, že keď vám niekto navrhne spoločnú návštevu kina, nie vždy to znamená, že si chce spolu s vami vychutnať najnovší režisérsky počin Quentina Tarantina.

Dovolím si však tvrdiť, že takéto chápanie „kinovej kultúry“, podľa ktorej je návšteva kina bez výnimky párová záležitosť, spôsobilo, že tisíce ľudí  v kine neboli celé desaťročia. Lebo ich nikto nepozval. Poznám aj takých, čo ani nevedia, že filmy sa dnes premietajú v multiplexoch, sedadlá nie sú drevené, nezačína sa filmovým týždenníkom a občan vedľa vás dokáže hodinu chrúmať pukance!  Navštíviť kino sám či sama je pre veľa ľudí dôkazom ich úplnej sociálnej izolácie a neschopnosti nájsť si partnera, takže by niečo také V ŽIVOTE nespravili! Veď by to predsa ešte aj videli iní ľudia!

Vďaka bohu za 21. storočie. Páriky sa nemusia chodiť oblizovať do kina, lebo dnes sa dá oblizovanie beztrestne páchať aj na verejnosti, a tak na filmy chodia tí, ktorým naozaj ide o film – matky s deťmi, kamaráti a kamarátky, kolegovia z práce, celé rodiny (lebo vznikli aj takzvané rodinné filmy) a aj jednotlivci.

A preto tým, čo sa stále hanbia ísť do kina sami, odkazujem:

  • Prisahám na ministra kultúry, že v pokladni nikto na vás nevypleští zhrozene oči, keď si vypýtate jeden lístok. Nešupnú vás na kraj radu, lebo nie ste spárovaný, môžete si vybrať miesto na sedenie aké len chcete.
  • V premietacej miestnosti nebudete určite obklopený dvojicami chlapec/dievča, chlapec/dievča, čo sa po zhasnutí svetiel budú po sebe milostne vinúť. Vyrušovať pri umeleckom zážitku vás môžu akurát tak nevypnuté mobily a cholerici, ktorí si musia SMSky a maily kontrolovať aj počas filmu (za toto neznášam 21. storočie!).
  • Ak je vaším cieľom spoločensky žiť, dajte si pred kinom stretko s kamarátkou či kamarátom, a po prebratí všetkých spoločných tém hor sa na film! Tiež spoločne.
  • A ak si nebodaj myslíte, že vás ako singlistu bude pred kinom, v kine či po kine niekto atakovať nemravnými návrhmi, tak naozaj prestaňte v televízii pozerať zlé filmy z minulého storočia a vyrazte na tie nové.